Circulares litterae dioecesanae a 16-a maji-31-am decembris 1867. ad clerum archi-dioecesis strigoniensis dimissae a principe primate regni Hungariae et archi-episcopo Joanne Simor
Nr. X.
59 Velebnému bratovi Jánovi, kniežaťu primášovi královstva Uhorského, Arci-Biskupovi Ostrihomskému. Pius Pápež IX. Velebný Brat, blaho a apoštolské požehnanie! Keď naplnil Nás už tvoj príchod, Velebný Brat, s radosťou, rozmnožila sa tato tym, že všetci veriaci správe tvojej sverení, budto vskutku, alebo v duchu po- spiechali k Nám s tebou. Neb o pritomnosti tých, ktorých sme nevideli, pochybovať Nám nedalo skvostné a velikanské dielo, v ktorom zapísané sú mená jednotlivcov a to so smýšľaním, jehož cena veľa prevyšuje rezbarské okrasy a zlato skvostnej a bohatej väzby. Opravdu ľud to hodný sv. krála Štefana, ktorý prvý vieru Krista od otca svojho Geyzy prijatú, a pomaly, dlhým namáhaním medzi Uhrami udomácnenú, natolko rozšíril, že ná- zev Apoštola Uhorského zaslúžil. Zaiste obzvláštna ich úcta ku kniežaťu Apoštolov, úplná poslušnosť oproti tomuto svätému stolcu, večitému obhajcovi a učitelovi pravdy, zrejme vyobrazujú oddanosť toho, ktorý prijmúc od Papeža rimského královskú korunu hlavné tvoje šidlo v Ostrihome, jako aj viac iných biskupství so štedrotou opravdu královskou k podpore a rozšíreniu pravdy katolickej mocou apoštolskej stolice založil. Preto všeho odporúčania hodno je sice, avšak neprekvapilo Nás to, že zvesť o slávnostnom zasvätení storočitej pamiatky mučedlnictva kniežaťa Apoštolov dotkla sa a obrátila myšlienku všetkých k stolici tejto s v. Petra. Veď už starodávné vyznanie viery, ktoré snažne a usilovne zachovávajú, predstavovalo im stálosť Cirkve na nezvratnej skale vystavenej, jako aj jej oživujúce účinkovanie, ktorým, jakoby so srdca do tela ludského, vlieva sa život duševný do všetkých údov tajomstva plného tela Kristo- vého, a z ktorého jakoby zo slnka svetlo k osvieteniu veškerého okršleku zemského vyplýva. Povedomie tohoto vyvolávalo všetkých, mišlienky takéto priviedli všetkých, keď nie telesne iste duševne k Nám; toto povzbudzovalo všetkých k nepočetným dokazom svojej úcty a lásky, ktoré sú Nám, čo najzrejmejšie svedoctvá jednoty katolickej, vítané a milé. Zaiste My modliť sa budeme za najmilejších týchto synov, zaiste prosiť budeme Boha, by ich na prímluvu Rodičky Božej, jejžto najmilejšiu ochranu od času svojho obrátenia sa na vieru Kristovu požívajú, naplnil požehnáním nebeským z hora, a požehnaním zemským zdola, a ovenčil jednúc zaslúženou odmenou. Tuto moc nech popraje Najvyšší požehnaniu, ktoré čo znak Jeho milosti, a čo záloh povdačného Nášho citu a neobyčajnej priazne z hlbín Nášho srdca tebe, Velebný Brat, a ostatným biskupom, duchovenstou a ludu celej krajiny láskavé udelujeme. Dano v Rime, u sv. Petra, 10. Julia, 1867. Pápežstvá Nášho roku XXII. Pius PP. IX.
