AZ ORSZÁGOS SZÉCHÉNYI KÖNYVTÁR ÉVKÖNYVE 1972. Budapest (1975)

III. Könyvtörténeti és művelődéstörténeti tanulmányok - Käfer István: Zsolnai szlovák kalendáriumok történetszemlélete a Rákóczi-szabadságharc koráról - Historicky pohlad zilinskych slovenskych kalendárov na dobu Rákocziho povstania

Historický pohľad žilinských slovenských kalendárov na dobu Rákócziho povstania i. KÄFER V zbierkach Széchényiho knižnice v Budapešti sa nachádza v slovenskej a českej odbornej literatúre neznámy žilinský kalendár na rok 1708. To je jediným kalendárom v Uhorsku, ktorý presne sleduje udalosti povstaleckej vojny Františka RÁKÓCZIHO II. Zostavovateľ „Kroniky", známy prívrženec RÁKÓCZIHO, superientendent Daniel KEMAN vynechal z kroniky značné časti dejín Uhorska, aby sa čím obšírnejšie mohol zaoberať povstaním proti nenávidenému viedenskému dvoru. Protihabsburské stanovisko žilinskej tlačiarne malo už staré tradície od čias pobielohorských, keď starší DAD AN zakladal tlačiareň v Púchove. Žilinská tlačiareň hrala veľkú úlohu v povstaní RÁKÓCZIHO a iniciátorom celej činnosti tlačiarne bol Daniel KBMAN, ktorý okrem Kalendára Rákócziho duchu vydal známe diela Actus inaugurationis vexillorum, to jest Poswecowání zástav . . ., dalej pohrebnú kázeň nad DADANOM ml. Kroniku Kalendára charakterizuje uhorský patriotizmus, ostrá protihabsburská nálada, a uhorský patriotizmus je v samozrejmom súlade so slovenským národným pocitom. V KuMANovom texte sa spomína uhorský král SVÄTOPLUK, ktorý „Slovákov k krestianskej víre privedl"; namiesto „Maďarov" levočského maďarského kalendára na ten istý rok uvádza ,,ludí" atd. Texty dvoch kalendárov uvádzame paralelne. Slovenský text obsahuje výraz „prešpurký rákoš" a ,,šopronský rákoš". Slovo ,,rákoš" znamená miesto uhorských snemov, tzv. Rákoš-pole, a vo vtedajšej slovenčine, resp. češtine slovo znamenalo snem. To je zjavným dôkazom, že v Uhorsku sa užíval termín miestneho mena Rákoš ako pojem snem. Právom sa dá predpokladať, že sú tu aj stopy veľkého sedliackeho povstania Juraja Dóžu r. 1514, ako aj v slovenskej ľudovej piesni Panština a Rákoš a v iných. Užívateľ kalendára bol typickým dvoj- alebo trojjazyčným občanom uhorského kráľovstava, ktorý nehovoril, resp. nepísal celkom správne maďarsky, hoci svoje poznámky napísal v tejto reči. V poznámkach sa spomína veľa miestnych mien: Topoľčany, Nové Mesto nad Váhom, Leopoldov, Košice, Radvaňatd., a najmä Priekopa, lebo tam poslal do tábora svojho vojaka. Kalendár je calším dodatkom účasti Slovákov v RÁKÓcziho povstaní a vážnym upozornením, že musíme sa zaoberať celým povstaním ako spoločnou národnou a ľudovou tradíciou viacnárodného Uhorska. 19 OSZK Évkönyv 1972 289