Cseri Miklós szerk.: A Kisalföld népi építészete - A Győrött 1993. május 24-25-én megrendezett konferencia anyaga (Szentendre; Győr: Szabadtéri Néprajzi Múzeum, Xantus János Muzeum, 1994)

TAKÁCS Miklós: Falusi lakóházak és egyéb építmények a Kisalföldön a 10-16. században (Kutatási eredmények és további feladatok.)

Autor v úvode svojho étudia podrobne analyzuje lazkosti, ktoré vyplyvali jednak z toho, ze vysledky vyskumov doposiaí sú publikované len ciastocne. Na strane druhej znamenal problem aj to, ze pri porovnávaní rozdielností odkrytych osád slovenskí a madarskí archeológovia zastávajú odliéné stanovisko. Spochybhuje.slovenskymi archeológmi este aj dodnes pouzívanú takzvanú hradistnú chronológiu (Burgwallchronologie). V úvode svojho étudia sa snazí o rozptylenie nesprávneho názoru maäarskych archeológov, podía ktorého na Podunajskej nízine chybajú preskúmané stredoveké sídliská. Autor toto tvrdenie dôvtipne vyvráti s nasledovnymi údajmi: na území Podunajskej níziny sa uskutoènilo 87 archeologickych sídliskovych vykumov z doby Árpádovcov. Z tychto vyskumov 31 na juznej őasti, őize na územ í dneéného Madarska a 56 na severnej casti, na dnesnom území Slovenska. Prezentovanie sídliskovych javov z 10—13. storoéia autor zacína s prehfadom obytnych domov. Vyzdvihuje skutocnost, ze na Podunajskej nízine - podobne ako aj v ostatnych castiach Karpatskej kotliny - polozemnice boli véeobecne rozsírené. Popri torn existuje niekoíko tazko interpretovateínych údajov, ktoré popierajú existenciu povrchovych stavieb. Pôdorys polozemníc bol vaőéinou zaokrúhíovany stvoruholník, alebo obdízník. Podobne, ako to aj v inych castiach Karpatskej kotliny, aj na Podunajskej nízine sa podarilo odkryt niekoíko polozemníc (obraz c. 1.) kruhovitym pôdorysom. V prípade polozemníc étvoruholníkovitého alebo obdl'znikovitého pôdorysu autor predovéetKym analyzuje ich vykurovacie zariadenia (obraz c. 2-7.). Spomedzi 5 typov vykurovacích zariadení, ktoré sa vyskytujú, v polozemniciach Podunajskej níziny, najrozéírenejéím bolo kúrenie s kamennou a hlinenou pecou (obraz 6. 2—4.). Oproti tymito ostatné tri typy: kamenná a hlinená pec v jednej chate, s kamehami obkladané okrúhle ohniská, respektive vykurovacia jama sa vyskytovali len sporadicky. Spomedzi tychto troch tepelnych zariadení posledné - vykurovacia jama - znamená novinku (obraz c. 5-7.), ved tento typ odkryl sám autor étudia pri záchrannom vyskume v Ménfőcsanak - Szeles-dűlő. Vynimkou hlinenej pece ostatné typy sú charakteristické na obdobie v 10-11. storoci. Oproti tomu hlinená pec bola Charakteristika a obíúbená v strednom a neskoréom období doby Árpádovcov (12-13. storoőie), hoci na overovanie jeho vyskytu mámé niekoíko prípadov aj z predchádzajúceho obdobia. Streénú konstrukciu chát so stvorcovym pôdorysom a so zaokrúhlenymi rohmi spravidla drezali dve sochy, ktoré stáli v strede uzéích strán, ale existujú aj iné konétrukcné riesenia. Takymto je napríklad umiestnenie tretej sochy v strede chaty; dalej so styrmi sochami, v prípade ktorého jednotlivé stl'py sa nachádzajú v prostriedku strán (obraz c. 2.), alebo boli umiestnené vo vsetkych styroch kútoch chaty. Nakoniec takymto typom je este chata so éiestymi kolovymí jamami, pre ktorú bolo charakteristické, ze oproti sebe stáli aj tri sochy. Chaty, ktoré mali viae ako 2 kolové jamy, chronologicky mőzeme zadelit do ranej doby Árpádovcov, cize sa pochádzajú z 10-11. storocia. Zriedkavo mőzeme sa stretávat s takymto vyrieéen ím aj na konci doby Árpádovcov. Po demonétrovaní plozemníc nasleduje analyza jedinej povrehovej (objekt c. 406.), respektive do zeme len do malej miery hl'benej stavby, ktorá bola odkrytá pri záchrannom vyskume diaTnice v Lébény — Kaszás-domb. Kedze dősledkom poínohospodárskych prác sa zachovali iba étyri amorfné őasti podlahy, pődorysná konétrukená rekonétrukcia uz nie je mozná. Po obydliach 10-13. storocia nasledovalo prezentovanie rőznych dobovych prístavieb: jám (obraz c. 9., 11.), vonkajéích pecí (obraz c. 12-17.) a priekop. Autor stúdia sústredoval pozornosf na 2 také sporn ínané objekty, o ktorych v odbornej literature zatiaî vysli iba veími krátke opisy. Boli to väesie zásobné jamy stvorcovitého tvaru. U niektorych sa nasli aj kolové jamy, ktoré svedőia o tomfze sa tarn nachádzali aj nosné stl'py. Takzvaná éachtová pec (obj. c. 14-17.) patrila medzi také typy vonkajéích pecí, u ktorych pracovná jama a vykurovací priestor silne klesali zoéikmene do hl'bky. Oproti bohatej obdornej literature, zaoberajúcej sa so sídliskovymi javmi 10-13. storocia, vyélo len velmi málo públikovanych materiálov o dedinskej architektúre Podunajskej níziny 14-16. storocia. Doteraz uskutocnené vyskumy sídlísk a záchranné vyskumy sa sústredili predovsetkym na zber drobného nálezového materiálu, najmá keramkiky. Na rekonétrukciu dedinskej architektúry tohto regióniu v 15-16. sotorocí mohli by mat znacny osoh archeologické vyskumy Bélu Szőkeho a Sándora Mithayho, uskutocnené v roku 1947 na území Gyimrót - Sebes-tagi. Ziaí, vysledky tychto prác zatiaî neboli publikované. Na základe doteraz públikovanych krátkych opisov mőze byf isté len tolko, ze doposiaT sa este nepodarilo odkryt úplny pôdorys chaty. Technika zhotovenia stien odkrytej casti bola totozná so stavebnym spősobom na Veíkej urorskej nízine (prúteny vyplet).