Antall József szerk.: Orvostörténeti közlemények 51-53. (Budapest, 1969)

TANULMÁNYOK - Duka Zólyomi Norbert: Orvosképzés a nagyszombati egyetem orvosi karán

Súhrn Pre porovnávanie studijnych vysledkov lekárskej fakulty, zriadenej r. 1769 v ráraci Univerzity, zalozenej r. 1635 Petrom Pázmányom, je smerodatná len skutocná doba, po ktorej poslucháci tu studovali a nadobúdali odborné vedomosti, a nie rôzne dáta právnych dispozicií, súvisiacich so zriadením fakulty (rezolúcia Marie Terézie o zriadení, menovanie profesorov, slávnostné zahájenie 7. novembra 1770 a pod.). V r. 1770 a 1771 ani jedno menő sa nevyskytuje v imatrikulacnom zozname, vtedy sa vyucovalo len pre chirurgov (22 posluchacov). Z prvych siedmich posluchacov medicíny len Jakub Reineggs pókracoval, prakticky od r. 1772, a takto môzeme pocítaf celkové trvanie vyskolenia lekárov v Trnave od 1772 do 14. augusta 1777 (poslednej skúsky pred prestahovaním sa do Budína). Vsetky studijné vysledky dozrievali teda len pocas krátkej doby 5 rokov, a takto ich vyznam je tym cennejsí. Trnavská lekárska fakulta nemala priamych tradícií, ale má predsa urcité dôlezité precedencie. V prvom rade tá dánost, ze vznikla v rámci technicky uz vybavenej, administratívne uz zavedenej, 135-rocnej univerzity. Noví profesori mohli sa hned venovat' odbornym problémom, ako to ich podania a st'aznosti dokazujú (chemické laboratórium, botanická záhrada, klinické vyucovanie, zabezpecenie vol'nejsieho vyucovania aid.). Otázka miestností bola ako tak vyriesená, existovala tu univerzitná a ostrihomská kapitulná kniznica, Observatorium. Najdôlezitejsim faktorom bola vsak ideová tradícia: uá od zaciatku storocia pestovala sa tu philosophia recens, Zosilneli snahy o prekonávanie scholastiky. Idey osvietenstva potom l'ahko prenikali Z filozofickej a právnickej fakulty. Pri vzniku fakulty mali mnohé príciny úlohu, hoci v literature, najm starsej, autori sa priklánali k zjednoduseniu a schematizovaniu prícin. Správnejsie je pokládat' ich súhrn za rozhodujúci s tym, ze urcité, menovite politické príciny (preco u robila královná tento ústupok voci Viedni? kto sa exponoval na uhorskej strane? atd.) cakajú este na vyjaznenie; aktivitu van Swietena, snahu dvornych kruhov zabránif, aby poslucháci navstevovali cudzozemské, evanjelické univerzity, celkovy trend reforiem absolútnej osvietenskej monarchie, ktory po hospodárskych, skolskych a administratívnych reformách zasiahol uz aj zdravotníctvo. Pri vzniku stáli proti sebe rôzne sily: cirkev, koncepcia van Swietena o „postátnení" univerzity a po jeho smrti snahy jeho nástupcu, A. Störcka o znízenie novej fakulty na úroven viedenskej filiálky, na úroven kurzov (zásada „conformetur", t. j. popieranie akejkol'vek autonomie) a proti tymto snahám neúnavny boj riaditel'a J. Gilga a profesorského sboru o cím väcsie vydobytky a vol'nost'. Z tychto bojov vysla vífazne zásluhou neoblomnosti profesorov póvodná van Swietenovakoncepcia. Rôzne údalosti potvrdzujú, ze zásada „conformetur" bola casto úcinne porusená (prípad G. Panceru, dizertácie J. Fukera a J. B. Grandjeana — samé ideové vzbúry proti Viedni, Fukerova práca mala práve tarn vel'ky ohlas, v. Freymüthige Briefe — moznost' profesorov na samostatné prednásanie — Winterl podl'a systému proprium, Trnka, Plenk podl'a vlastnych kníh a pod.). Vyucovanie bolo seminárneho rázu a preto intenzívnejsie ako vo „veikopodniku" vo Viedni. Príspevok analyzuje osobné a vecné podmienky vyucovania (l'udsky a pedagogicky profil profesorov), ucebny poriadok a ukazovatel'ov kvality vyucby: dizertácie, roztriedené podl'a ich vyznamu o sebe a pre medicínsky vyvoj v Uhorsku, a úspechy absolventov v ich áalson zivote (dosiahnuté verejné funkcie, vedecké publikácie, Z ktorych niektoré — diela Z. T. Husztyho, St. Lumniczera mali europsky ohlas). Autor na základe tychto faktov dospeje k záveru, ze vyskolenie lekárov a cel'kové lekárske stúdium v Trnave splnilo svoje úlohy: polozüo základy k neskorsej, coskoro 4 Orvostörténeti Közlemények 49