Palla Ákos szerk.: Az Országos Orvostörténeti Könyvtár közleményei 42. (Budapest, 1967)

Bokesová—Uherová Mária: Ohlas náuky Ignáca Filipa Semmelweisa na Slovensku

Pôrodné oddelenie vo všeobecnej nemocnici malo k dispozícii spočiatku iba 13 postelí a jednu miestnosť, ktorá slúžila súčasne za poslucháreň školy i za pôrodný sál. Pretože pomery v nemocnici boli po každej stránke nevyhovujúce, rozhodol sa dr. Ambro cieľom ich nápravy verejne ich kritizovať a bilagovať v brošúre A pozsonyi kôzkórház és bábaképezde hiányai, ktorú uverejnil v Bratislave roku 1880. Predniesol sťažnosti na nedostatočnú hygienu, ktorá vyplývala z nedostatku vody a odpadových zariadení (vodovod a kanalizácia boli v Bratislave zriadené až roku 1885), na nedostatok posteľnej bielizne, stravu, nedostatok ošetrovateľského personálu ap. Dr. Ambro žiadal aj pridelenie ďalších miestností, respektíve samostatnú budovu pre pôrodnicu a školu pre pôrodné asistentky. Po mnohých Žiadostiach, prikročilo sa k budovaniu pôrodnice na pozemku Pálffyho záhrady na býv. Telocvičnej, dnes Zochovej ulici. Budova sa dokončila a do používania odovzdala 1. januára 1885. Tu bol umiestnený potom aj internát pre frekventantky školy, ktorých počet sa z pôvodného malého kolektívu 9-tich zvýšil časom na niekoľko desiatok. Ročný priemer diplomovaných pôrodných asistentiek bol okolo 50, vcelku bolo počas pôsobenia dra Jána Ambru vyškolených 828. V záujme zlepšenia pôrodníckej starostlivosti na celom Slovensku vydal dr. Ambro ešte brošúru Emlékírat a hazai bábászati íigy érdekében, v ktorom poukázal na nedostatok kvalifikovaných pôrodných asistentiek v severných stoliciach Slovenska, najmä na Orave, v Liptove a v Turci. Okrem toho žiadal, aby sa pôrodná starostlivosť podriadila štátnemu dozoru a aby pôrodné asistentky boli odmeňované zo šzátnych prostriedkov. Nevšednému úsiliu dra Jána Ambru o zachovanie hygienických požiadaviek v pôrodníctve a jeho vytrvalej práci podľa náuky Ignáca Filipa Semmelweisa sa podarilo znížiť úmrtnosť rodičiek na najnižšiu mieru. V rokoch jeho pôsobenia v novej budove pôrodnice, v rokoch 1885—1890 sa vyskytlo už iba 0.69 °/

0 úmrtí rodičiek. Svoju starostlivosť dr. Ambro zameral aj na nemanželské matky a ich deti, ktorých úmrtnoť bola v prvom roku života až 80 %-ná. Snažil sa o zriadenie detského útulku, čo sa mu na konci jeho života (zomrel roku 1890) splnilo. Neďaleko od pôrodnice bol vybudovaný Detský domov vojvodkyne Izabely. Zásluhou dr. Ambru bolo predovšetkým, že uviedol do života 9 Orvostörténeti Könyvtár Közi. 129