Országgyűlési napló - 1996. évi tavaszi ülésszak
1996. június 12 (189. szám) - Michal Kováč elnöki beszéde (szlovák nyelven) - MICHAL KOVÁČ, a Szlovák Köztársaság elnöke:
4819 rámci ktorej nám iste pomôžu i také dôležité skutočnosti, akým je naše z hodné úsilie o začlenenie do európskych a transatlantických štruktúr. Uchádzame sa o členstvo v Európskej únii a v NATO, a teda schopnosť kooperovania vnútri únie by sa mala prejaviť už vopred, v našej vzájomnej úspešnej spolupráci. Ide predovšetkým o spol uprácu v rámci Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Toto medzinárodné hospodárske združenie prejavuje v poslednom čase živú aktivitu, dokumentovanú v celom rade rokovaní na úrovni členov vlády a expertov. Pritom je dôležité že výsledkom týchto rokovaní sú i konkrétne dohody a odporúčania pre činnosť zúčastnených štátov. Sústredovanie a výmena praktických skúseností z dalších bilaterálnych a multilaterálnych aktivít bude určite na prospech občanov našich krajín. V súvislosti so slovenskomaďarskou spoluprácou chcem na tomto mieste oceniť všetko, čo bolo v našich bilaterálnych vzťahoch reálne dosiahnuté. Veď za obdobie zhruba od podpisu základnej zmluvy zaznamenávame dynamickú rezortnú spoluprácu, čulé cezhraničné aktivity, ktoré iste zaznamenalo i nezauj até medzinárodné spoločenstvo, pokiaľ sa jeho optika nezužila iba na chronicky problémové okruhy doterajšieho vývoja slovenskomaďarského spolunažívania. Uvedomujem si, že maďarská strana a tobôž Vy, tu zhromaždení ústavní činitelia Maďarskej republiky, o čakávate od slovenskej strany jasné slová o pretrvávajúcich problémoch, zaťažujúcich naše vzájomné vzťahy. Spomedzi nich sú pre Vás dôležité iste predovšetkým problémy života a práv občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, k čomu Vás zaväzuje aj ústava Vašej krajiny. V tejto chvíli môžem s istým zjednodušením vyhlásiť - a v tomto sa zhodujem s ostatnými predstaviteľmi Slovenskej republiky - že práva občanov maďarskej národnosti na Slovensku chráni demokratická ústava a ďalšie zákony nášho štátu. S účasne ich zabezpečuje sústava medzinárodných dokumentov, ku ktorým pristúpila i Slovenská republika. To všetko napokon odzrkadľuje aj slovenskomaďarská základná zmluva. Chcel by som opäť zdôrazniť svoje presvedčenie, že tieto práva nebudú nikým a ničím v našej krajine ohrozené. Pri viacerých príležitostiach som poukázal na náš záväzok voči príslušníkom všetkých národnostných menšín, vyplývajúci z našej ústavy, aby sa v čo najkratšom čase prijal nový zákon o používania jazyka národnostných menšín v úradnom styku. S týmto súvisí aj komunálna politika. Ja osobne som prívržencom čo najširšej samosprávy na úrovni obcí a miest, pretože práve orgány samosprávy majú najbližšie k občanom a môžu efektívne realizovať ich potreby a požiadavky. Som presvedčený, že na m nohých miestach v závislosti na správnej volbe poslancov miestnych zastupitelstiev, samosprávy uspokojujú potreby občanov, vrátane príslušníkov národnostných menšín a prispievajú k harmonickému spolunažívaniu občanov rôznych národností. Nevyhýbame sa ani k onštruktívnemu medzinárodnému dialógu, ktorého cieľom je sústavné skvalitňovanie a zdokonaľovanie menšinových práv. Dovoľte mi znovu pripomenúť, že je to Slovenská republika, ktorá na medzinárodnej scéne zastáva názor, že je nevyhnutná vecná komparácia v d anej problematike. Naše úrady už prislušné materiály za Slovenskú republiku pripravili a ponúkli medzinárodnému spoločenstvu, napriklad Rade Európy a Organizaci pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Táto komparácia je známa aj vysokému komisárovi OBSE pre národnostné menšiny, ktorého trojročná misia v oboch našich krajinách sa v týchto dňoch završila. Možno mi v rámci vymedzených právomocí hlavy štátu neprislúcha vyjadrovať sa podrobne k určitým problémom našich dvojstranných vzťahov, medzi ktoré nesporne p atrí aj vodné dielo GabčíkovoNagymaros. Predsa však sa chcem zmieniť o jednej skutočnosti. V pomerne zložitej situácii po vypovedaní medzištátnej - inak povedané prezidentskej - zmluvy jednou zo zúčastnených strán a po jej predložení Medzinárodnému súdném u dvoru v Haagu, obe strany dokázali nájsť primeraný spôsob komunikácie a aj spolupráce pri odstraňovaní niektorých dôsledkov tohto sporu. Mám na mysli vlaňajšiu dohodu o dodávkach vody do oblasti Szigetközu, ktorú iniciovali predsedovia vlád Slovenskej re publiky a Maďarskej republiky, a tiež sondážny pokus o mimosúdné
