Nógrád Megyei Hírlap, 1999. április (10. évfolyam, 76-100. szám)
1999-04-07 / 80. szám
PRÍLOHA NOVOHRADSKYCH NOVÍN 7. APRÍLA1999 Predstaví sa národnostná skola z Luciny Opatrujú slovensky jazyk a tradície Lucina. Väcsinu obyvatel’ov obce tvorí národnostné oby- vatel’stvo. Nasi predkovia sa tu usadili na zaciatku XVIII. storocia. BohuziaP starsia generácia, ktorá dobre oviáda slovencinu pomaly vymrie a nasledujúce generácie budú mat’ moznost’ osvojit’ sí jazyk uz len v skole. V základnej osemrocnej skole sa uz viac ako pat’desiat rokov vyucuje slovencina ako predmet. Z 90 ziakov 28 dochádza z okolitych obcí skolskym autobusom. Vyucovanie sa koná v dvoch budovách. V starsej sa ucia 1-3 rocníky a v novej modernej budove 4-8 triedy. V tejto budove mámé aj telocvicnu a odborné kabinety. Napríklad jazykovy kabinet s jazykovy m laboratoriom, v ktorom sa deti radi ucia. V skolskej budove dostala miesto aj obecná kniznica, ktorá má nenahraditel’né miesto vo vyucbe a vo vychove detí. Nie spravodajská agentúra, ale jazykovy labor Nasa kolegyna, ktorá má na starosti aj skolskú kniznicu, sa snazí vytvorif aj prírucnú kniznicu pre ucitel’ov a ziakov. Potrebovali by sme roz- sírif fond aj audovizuálnych pomőcok, videofilmov, od- bomych a inych casopisov, klóré by sme mohli pouzívaf vo vyucbe. Financné prostriedky na nákup literatú- ry zabezpecuje v prvom rade miestna samo- správa, pod- poruje nás aj Zupná kniznica Bálinta Balassiho. Aj Novo- hradská nadá- ciapre vzdelá- vania nám pos- kytla vel’kú pomoc podporovaním nasich súbehov. Snazíme sa vytváraf co najlep§ie podmienky pre dusevny a telesny vyvoj detí. V oblasti vychovnej a vzde- lávacej práce sa aj mi venu- jeme nielen k rozvoju základ- nych schopností a objaveniu a pestovaniu talentov, ale aj k rozvoju jazykovych-vedo- mostí v slovencine. Kladieme dostatocny dőraz aj na pestovanie slovenskej kultúry a l’udovych tradícií. Nasa kultúrna cinnosf sa stala casfou vyuky a deti si aj jej prostredníctvom obl’úbili slovensky jazyk a radi sa ho ucia. Pripravujeme slovensky program na rőzne skolské a obecné slávnosti, a niekedy sa nám prihodí moznosf pred- stavif sa aj na národnostnych podujatiach. Miestna samospráva v célé so starostom Jánosom Grajzelom podporuje nasu Skolskú a národnostnú cinnosf. Vel’kú pomoc nám poskytuje aj predsednícka ZSM Ruzenka Baráneková Egyedová, ktorá organizuje napríklad rőzne zupné a celoStátne sút’aze, dosko- lovanie ucitel’ov. Jej pomo- cou sa mőzu aj nase deti zúcastnit’ v táboroch na Slovensku a zdokonalovaf sa v slovencine. Taktiez v tejto cinnosti nám pomőze aj Zupná kniznica Bálinta Balassiho, ktorá organizuje ci- tatel’sky tábor na Slovensku. Chceli by sme, aby sa aj do tejto cinnosti cím viac detí zapojilo. Kazdy rok sa zúcastníme na rőznych národnostnych súfaziach, a tesíme sa tomu ze naSi ziaci dosiahnú popredné umiestenia. V minulom skolskom ro- ku nasi mali speváci dosiahli 1. miesto na celostátnom kole. Nasa byvalá ősmacka dosia- hla 2. miesto na celostátnej jazykovej sút’azi, ale sme mali pekné vysledky aj na verso- vackách. Tesíme sa tomu, ze sa stále viac a viac ziakov prihlási aj na iné predmetové a sportové podujatia, a dosiahnú tam dobré vysledky. V súöasnosti sa snazíme pozbieraf vecné pamiatky nasich predkov, a zachovaf tieto cenné pamiatky. Mámé dobrych priatel’ov aj na Slovensku v Rybniku. V jeseni sa chy stáme k ním na nielkol’kodnovy poby t a chceli by sme sa zúcastnit’ aj na ich hodinách. Od tohto Skolského roku sa nasi ziaci mőzu pri- hlásif zo slovenciny aj do 9 a 10 rocníku. NaSim ciel’om je pripravif tych najlepsích na stredny stupen státnej jazykovej skúsky. Na záver musím pripo- menút’ ze aj v Lucine nahr- dzuje nedostatok penazí naj- mä odusevnenie pedagógov, ktorí sú ochotní aj zadarmo viesf rőzne krúzky a iné popoludnajsie zamestnania. Piroska Gyöngyösiová Pod’akovali za ciánok v Slovenskom Magazine Viera nás spája „Manzelka po mad’arsky, ja po slovensky - sme cítali so slzami v ociach hlboko súci- tiace sióvá v Slovenskom Magaziné, vd’aka za to”. Farárka evenjelickej cirkvi v Tera- noch Hulda Gulácsiová- Fabulyová nám na zaciatku násho rozhovoru s radost’ou cituje z dopisu, ktory dostala od hornopetianskeho star- sieho manzelského páru. Viem, uz dávnejsie este po- cas adventu som písala ten ciánok, chcejúc sa podelif so svo- jimi mySlienkami s citalePmi. Pre mna je tento list nao- zajstny poklád. Svédei o to, ze niekto, niektorí precítali moje riadky. Je vzdy radosfou ozvaf sa v materinskom jazyku, zno- vu pocuf slovenské sióvá. V Terianskej fare sú vel’ké prípravy. Cakajú pocetnú sku- pinu posluchácov teológie z Budapesti. Pod vedením pána profesora Pavla Zászkolecz- kého-riaditel’a intemátu budú spievaf pasié o utrpení_ Jezisa Krista v Balasskych Darmo- tách, Bokori, Bíri, Agárde a v Teranoch. Samozrejme, ze sme pozva- liaj kától ick^ch veriacich. Teo- lógovia u nás strávia cely Vel’- ky tyzden. Budú maf prílezi- tosf spoznaf krásy okolia, ako aj pohostinnosf tunajsích l’udí. Hilda Gulácsiová Fabu- lyová má na pasié mimoriadne miié spomienky. Pred niakol’- kymi rokmi, este ako studentka teológie som tu spievala pasié ako ölenka takejto skupiny. Nikdy nezabudnem ako mi ucarovala krása tunajsej prí- rody. V malych slo- venskych obciach pod Cerhátom vítali svojich evanjelic- kych bratov s radosfou, otvorenym srdcom a sviatocne prestretym stolom. Nie je tomu inak ani dnes. Radosf zo stretnutia, viera zo znovuvstania z mrt- vych nás posilnuje a spája. Preto som sa sem vrátila a uz roky tu slúzim. Hilda Gulácsiová Fabulyová uz roky slúzi svojim veriacim Utecenci hl’adajú novú vlast’ Láska by vzala do predu O láske by som mai ho- vorif, o láske, ktoré odjakziva, co svet existuje, pomáha svetu ísf do predu, zif v znamení coho sa dal Pán Jezis Kristus usmrtif pre nás, pre vsetkych. Lenze zapnem rozhlas, za- pnem televíziu, cítam dennú tlac, a snazím sa dusevne na- ladif vo vzdusi, siréna zarezá- va mi do usf, lietadlá fahajú cez obrazovku a kolega vys- lany do Belehradu nám cíta spravodajstvá o bombardova- ní hlavného mesta Juhoslávie. Kosovo. Tisíce, státisíce l’udí sa pobrali na cestu do novej vlasti neznámej, pre- toze tá stará, kde od narodenia zili doteraz, je plná nenávisti, smrte a strachu. Milujte sa jeden druhého, tak, ako ja Vás milujem. Povedz, clovek, tak len po- vedz, ako sa postavís pred posledny súd, ked’ najelemen- támejsiu povinnosf voci l’u- d’om si si nesplnil? Od vcerajska - po krátkej prestávke, ked’ kostolné zvo- ny opäf ozvú, ako i zvony u nás, a od nás na severe a na juhu tiez. Milujte sa jeden druhého tak, ako ja vás milujem. Spametaj sa, clovek - pekne faprosím co hovorí písmo, a zij so svojimi v láske a v miere... O láske by som mai hovorit’ Vel’ká noc. Jezis Kristus dnes, ked’ sa oslavuje naj- vstal podl’a písma z mrt- krajsí sviatok krest’anstva, vyeh. Zivoty sa roztrhnú ako pavucina Vymena kalendárov Podl’a slov Jána Szaszkého - zijúceho v Gute - ho láska prinútila nauöif sa po slovensky. Otec bol Slovák, matka Mad’arka. Keby to bolo by való naopak, mozno by si teraz uctil slovenskú kultúru ako svoju materinskú. Pred 50 rokmi Ján Szaszki dvoril do rodiny, kde sa medzi sebou rozprávali po slovensky Patrilo sa preto aj ich dcére prihovorif v slovencine. Spo- mína dnes uz 71 rocny muz. Vsedné dni mu plynú prácou okolo domu anaviniciach. Ale nikdy nevynechá popoludnajsí spánok. Ako hovorí, ten mu do- dáva náladu a silu pokracovaf. Nedel’a je sviatkom, zas- vátená oddychu. Obfúbenym cítaním je Nás kalendár, publi- kácia tunajäich Slovákov. Ján Szaszki myslí aj na svoju slovenskú rodinu a tak na Slovensko posiela vydania Kalendá- ra. Ti vsak tiez nezostávajú dl’zní. A tak prebieha vymena kalendárov. Jan Szaszki V Nízi vznikla civilná organizácia Skúsobné kroky jedného dedinského spolocenstva Spevokol pedagógov pod vedením Mariky Szarkovej na dlhé roky polozil základy dobrého chyru o Nízi. Spo- locensky zivot obce formo- vala a prehlbovala práve táto amatérska spevácka skupina. A potom ako v poslednom desat’rocí sa amatérske hnutie stalo ani keby od ma- cochy no aj preto, ze hnutie stagnovalo, zanikol v Nízi spevokol ako jeden spomedzi mnohych v krajine. Pravdaze spev nezanechali. Pokra- covali v nőm formou cirkev- ného spevokolu. Pod vply- vom nedostatku iniciátora spolocenského diania sa vytvorila medzera, ktorú sa len teraz podarilo vyplnif tu zijúcim obyvatel’om. Pravda zatiaf len skúsajú svoje prvé kroky. V sotva viac ako tisíckou l’udí oby vanej obei, sa upros- tred marca podarilo zalozif organizáciu, ktorá by rada rozhybala kultúmy a spolo- censky zivot. Tridsaf zak- ladajúcich clenov vytvorilo zdruzenie pre kultúru a skrásl’ovanie obce a ktoré podporuje aj miestna mensi- nová slovenská samospráva. Ku kultúre patrí aj prí- rodná kultúra. Preto sa zdruzenie zaviazalo pat- ronovaf nad 5,9 hektárovym chránenym územím patria- ceho k Nízi. Ich zámerom je tiez staraf sa o skolsky park, ktory sa rozprestiera okolo barokového kastiel’a posta- veného v 18. storocí. Mladé novohradské talenty na javisku Novohradské mladé talenty slovenskej národnosti sa predstavia na javiskách kul- túrnych domov v Kirti a Ve- narci. Zupné osvetové a turistické stredisko v Salgótarjáné v spo- lupráci so Zväzom Slovákov v Mad’arsku tu organizuje regionálne kolo súfaze v pred- nese poézie a prózy - v Kirti 7. apríla o 10.00, ako aj v speve slovenskych l’udovych piesní vo Veníirci 9. apríla o 15.00. Vífazi postúpia do celos- tátneho kola, ktoré sa us- kutocní 28-29. mája 1999 v Budapesti.
