Nógrád Megyei Hírlap, 1999. február (10. évfolyam, 26-49. szám)
1999-02-03 / 28. szám
PRILOHA NOVOHRADSKYCH NOVÍN 3. FEBRUAR 1999 Vo Venarci zijú l’udové tradície Polovicu obyvatel’ov obce Venarec tvorí národnostné obyvatel’stvo. Aj v súcasnosti pulzuje v obci rusné národnostné kultúrne dianie. Jed- nym z jcho iniciátorom je Láska Pavel uciteP sloven- ského a nemeckého jazyka na tunajsej základnej skole. S ním sa teraz zhovárame.- Ja som sa ni narodil vo Venarci v roku 1950, ale moja rodina pochádza zo Slovenska. Je to oéividné aj na znení möjho priezviska ho- vorí na úvod Pavel Láska. Od rodiéov som sa najprv naucil rozprávaf po sloven- sky, len neskorsie po mad’arsky. V mater- skej skőlke a potom v základnej skole sme sa rozprávali uz len po mad’arsky. Po maturite som sa dostal do vtedajsej Nemeckej Demokra- tickej Republiky. Pra- coval som tam, dobre som sa tam naucil ne- mecky jazyk. Po základnej vojenskej sluz- be som sa vátil naspäf do Venarcu. Vtedajsí predseda Obecnej Rady ma poziadal, aby som vyuéoval v základnej Skole. Jeho prosbe som vy hovel pretoze uz od det- stva ma prifahovala práca pedagóga. A tak som zacal vyucovaf neméinu, neskőr vytvarnú vychovu a telocvik. Sport mi bol vel’mi blízky, ked’ze som hral futbal za miestne muzstvo. Od roku 1983 vyuéujem aj slovensky jazyk, ked’ze práve od vtedy sa dostal do ucebnych osnov. Teraz sa kazdy ziak od prvej az po ősmu triedu ucí slovencinu. — Ako ste sa dostali k slovens kym lítdovym tradícióm?- Möj svokor Július Spánik, ktory bol obuvníkom, ma priviedol k folklóru. A vtedajsia predsednícka Obecnej Rady Anna Hudecová - na ktorá s láskou spomíname - bola nadsená ochránkyna slovenskych, l’udovych tra- dícií. Uz aj vtedy úspesne pra- coval miestny slovensky spevokol, ktory mai vo svojom programé miestne svadobné obyéaje spojené s odovzdá- vaním svadobného radostníka. Kazdú jár obnovujeme tradíciu vynásania Kysel’a ako znak rozlúcky so zimou. Vtedy pálime slamenné panáky, prosiac zároven o dobrú úrodu. Tradicné sú aj programy ako: priatky, vianocné a fasiangové obycaje ako aj regrútska odo- bierka. S tymito programmi sme uz viac- krát vystúpili v Banke aj v Slovensku. Vel’mi plodná je spolupráca s Do- brou Nivou s ktorou si vzájomne vymie- name kultúrne vystúpenia. V minu- lych rokoch sa zo strednej generácie vytvoril vo Venarci dobry kolektív, zial’ nie je dostatoéná náhrada muzskych élenov, aj ked’ nás det- sky súbor má pred se- bou pekné vyhliadky.- Pracuje v obci slovenská samo- správa a co je jej ólokon?- V tejto samo- správe pracujem ako jeden z jej vedúcich predstavitel’ov. Sna- zíme sa o posilnenie násho národnostného povedomia, ved’ polovica obce je slovenskej národnosti o com svedcia aj ich priezviská. Tito l’udiasasnazia chránit’ slovensky jazyk ako nositeFa slovenskej kultúry. Myslím si, ze úspesnosf nasej práce potvrdí plynulá ochrana nasich l’udovych tradícií. Lajos Kerekes Pavel Láska Zostaf verni svojmu národu Pre strnásfroény dorast na- stalo fazké obdobie, obdobie rozhodovaniav Na otázky: Ako d’alej? Cím budem? - kladú v tychto dnoch od- povede nielen ti najkompe- tentnejsí, ale namiesto nich aj ich rodiéia a pedagógovia. A práve dospelí, by mali mat’ na zreteli pri vybere strednej Skoly, ze osud vlastného ná- roda je v rukách mladej generácie, ktorej treba ukázaf ceslu spät’ k vlastnému národu. Konkrétna úloha teda znie: orientovat’ deli do slovenskych strednych §kől, prípadne do takych §kől, v ktorych sa slovencina vyu- cuje ’’aspon” ako predmet. A to nielen preto, aby mravenéia usilovná práca obetavych ucitel’ov slovenciny nevysla nazmar, ale hlavne preto, aby Slováci v Mad’arsku od nostalgickych spomienok co bolo, sa dostali d’alej a razili si cestu do budúcnosti. Strednou odbornou sko- lou, v ktorej má ziak moznosf studovaf aj slovencinu, je Stredná obchodná a hotelová skola v Balasskych Dar- motách. Od budúceho skolského roku bude mat’ táto skola vel’mi Siroky záber. Odbory penazníctvo, obchod, pohos- tinstvo, cestovny ruch, zahra- nicny obchod, colná správa, sekretárske práce, úctovníc- tvo sa otvárajú v maturitnych a pomaturitnych odboroch budú mőct’ z is kát’ vyucny list a získaf kvalifikáciu: pre- davac, cukrár, kuchár, pékár, mäsiar. V. Pintérová v Co srdce spieva... Darmotsky spevokol na okruznej ceste na Slovensku Ku kultúre kazdého národa bezpochybne patrí spev, ktory je aj zrkadlom jeho duse. Cez neho sa mőzeme viac priblízit’ a hlbsie pochopif to, co jednot- livy národ charakterizuje. Po- dobne je aj v cirkvi. Je príle- zitost’ou na poznanie toho, co sa prezíva a uskutocnuje pri kazdom liturgickom slávení. Kazdá liturgia je úkonom sa- mého Krista, a jeho cirkvi, pri ktorom sa dosahuje oslava Bo- ha a posvetenie cloveka. - Je to práve spev, ktory napomá- ha nielen vytvorenie priestoru pre stretnutie s Bohom, ale stá- va sa aj samostatnym prostried- kom dialógu s nevyslovnym, zviditel’nuje vieru cloveka, a zjednocuje mysle veriacich. Sv. Augustin hovorí: nedá sa pochopif, ani vyrozprávaf to, co spieva srdce... Hudba a spev v liturgii májú svoje dőlezité miesto. Nie sú len nejakou ozdobou, ci príveskom, niecím vonkajstm, ale sú silnym vyrazom celého liturgického diania; i toho, co sa odohráva v hlbke srdca, vnútri cloveka. Cinnosf spevu a hudby sa odohráva kazdy den, v nedel’u a v sviatocnych liturgiach. V nedel’u a sviatok slávnejsia, kedv sa odznejú diela slávnych skladatel’ov svetovej hudby tvoria omsové spevy a hudbu v jazyku celého sveta, a po la- tinsky, gregoriánsky chorál, polyfónie, a tzv. nová duchov- ná pieseií... A dneska sa usporiadávajú cím castejsie aj nakoncertnych pódiach aj v kostoloch cirkev- né koncerty, a v okolitych kra- joch uz aj sakrálné festivaly. Nás d’armotsky 135 rocny spevokol uz vystúpil vel’akrát na takychto podujatiach, ako v Budapesti v chránie Mateja, v bazilike sv. Stefana, a napos- ledy na Slovensku na koncer- tovom zájazde v kosickom Dómé sv. Alzbety, a v Barde- jove v Dómé sv. Egidia. Július Hemerka IX. Stretnutie Slovenskych Klubov Zväz Slovákov_ v Mad’arsku v spolupráci so Zupnym osve- tovym strediskom v Salgótarjáné usporiada tentokrát uz IX. stretnutie Novohradskych Slovenskych klubov, ktoré sa uskutocní 1. februára 1999 v Sudiciach. Program: Otvorenie: Katarina Plevová vedúca Sloven- ského klubu a predsednícka slovenskej samosprávy v Sudiciach. Príhovor: Ruzenka Baráneková Egyedová predsednícka Zväzu Slovákov v Mad’arsku. Slovensko-mad’arské dialógy Bállá Mihály - pos- lanec parlamentu Mad’arskej republiky. RNDr. Ladislav Ambros - poslanec Národnej Rady Slovenskej republiky. KLBKO - veselohra diva- delny súbor z Vel’kého Krtísa. Hudobné popoludnie - úcin- kuje hudobné duo OBERIX Lesenice (Slovensko). Dievcatá so slovenskélio folklórneho súboru Zeleziar spievajú rusinske piesne na bohosluzbách v lete minidéito roku na národnostnom festivule v Banke. Tu sme v Mad’arsku (4.) Typy usadlostí V rozlicnych castiach Mad’ar- ska, roztrúsene od seba na vel’kú vzdialenosf sa na- chádzajúcich slovenskych jazykovych ostrovoch sa vytvorili odlisné typy lokalít. Túto odlisnosf urcilo i viacero vyvojovych faktorov; medzi inymi odliSné geograficko- ekologické prostredie, hos- podársko-spolocenská organi- zovanosf spoloénosti a pocet osőb patriacich do nej. Urcujúcu úlohu vo vyt- váraní charakteru slovenskych lokalít zohrávalo i to, 5i sa zverbovalo obyvatel’stvo tej - ktorej osady, alebo tak- mer celého jazykového os- trova z uzsieho alebo zo sirsieho od seba vzdialeného územia materského etnika, éi vytvára národnostné, nábo- zensky homogénnu alebo miesanú spolocnosf, ktorá má vel’ky alebo maly pocet oby- vatel’ov. Na základe geograficko- ekologickych faktorov slo- venské lokality tvoria dve väcsie skupiny: dolnozemské a horské usadlosti. V rámci oboch typov sa nachádzajú d’alSie podskupiny. Tak na- príklad osobitnú podskupinu tvoria dediny v Pilísskych horách a osobitne samostatné podskupiny tvoria lokality v Bukovych horách a v Zem- plíne. Podobne zvlástny agrárny typ zastupujú novo- hradské obce a osady pod Matrou, ako i lokality na juhovychodnej casti Dolnej zeme alebo v oblasti medzi Dunajom a Tisou. Základnou otázkou vrám- ci hospodárskych faktorov, respektive vrámci miesta, ktoré národnostná lokal ita zaujala v sirsom alebo uzsom hospodársko-spolo- censkom régióné je, ér sa národnostná spolocnosf sta- ne hospodársky sebestacnou alebo jej existencia, jej záchovaje predstavitel’ná len vylucne s vonkajsou pomo- cou. Co sa tyka poctu obyvatel’ov slovenské lokality v Mad’arsku ukazujú ozaj pestry obraz, ci uz bériemé do ohl’adu poéet obyvatel’ov z 18., 19. alebo 20. storocia. V 19. storocí i Slováci v osadách s poctom obyvatel’ov od 100 po 20-25 tisíc, v 20. storoöí v lokalitách s poctom obyvatel’ov od 300- 600 az po 40-50 tisíc. Táto roztrúsenosf obyvatel’ov sa odzrkadl’uje i v císlach scíta- nia l’udu z roku 1960. Spomedzi slovenskych lokalít zalozenych v prvej polovici 18. storocia a zároven i jeden z najcharakteristickej- sích typov národnostnych osád v Mad’arsku tvorili mestá agrárneho charakteru, alebo obce nachádzajúce sa naVel’kej nízineanosiavsebe vyvojové prvky tychto ag- rárnych miest. K tomuto typu patria predovsetkym: Bé- késska Caba, Maly Keres, Pol’ny Berincok, Níred’háza, Sarvas a Slovensky Komlős. Väcsina evanjelickych Slovákov satu usadila. Spolocen- sky a kultúrny zivot k tomuto typu patriacich lokalít, respektive národnostnych spo- locenstiev - najmä od 60- tych, 70-tych rokov 19. storocia, ale Níred’házu uz i v prvej polovici 19. storocia- zastihli vplyvy, ktoré boli charakteristickejsie viac pre mestsky spősob zivota, pre jeho systém ustanovizní. Tento fakt urcil vo viacerych súvislostiach aj ich et- nokultúrne zmeny, aéiastocne ich odliSoval od procesu, ktory prebiehal v Slovákmi obyvanych dedinskych spo- locnostiach. Agrárne mestá so slovenskym oby vatel’stvom sa zalozili v prvych dvoch desat’roéiach 18. storoéia - Níred’háza na prelome storoéia - na vel’kej cho- tárovej rozlohe; jadro tychto lokalít obklopujú uz ku koncu 18. storoéia salase, ktoré sa pokladajú za vyznamné hos- podárske jednotky. Táto hospodárska forma lokalít sa vyznamné priéinila o to, ze spomínané osady dostali vyz- namnú úlohu v del’be práce mad’arskej spoloénosti. (Sa- mozrejme, berúc do ohl’adu historické éasové intervaly bola táto úloha premenlivá, najmä od 30-tych rokov 19. storoéia.) Prosperujúci chov dobytka a taktiez prósperu- júce pol’nohospodárstvo za- bezpeéili na úseku adminis- tratívy samosprávu (rol’nícku autonómiu), v oblasti kul- túrnych institúcií pomerne samostatny, etnické prvky za- hrnujúci vyvoj. (Pokracujem e)
