Nógrád Megyei Hírlap, 1999. január (10. évfolyam, 1-25. szám)
1999-01-07 / 5. szám
f mm PRJLOHA NO VOHRADSKYCH NOVIN 7. JANUAR 1999. Oddych nie je luxus Priechodom studeného seve- ráka, l’udia zaőínajú myslief aj na zimnú dovolenku. Nejed- nému sa zjaví pred oöami makká snehová prikryvka, lyziarske terény, sankárska dráha, alebo slnkom oíiarené biele itíty. Víetky tieto nád- hery ponúka súsedné Slovensko, ktoré s otvorenou nárucou caká majmä svojich krajanov. Aby Slovensko mohlo navitívif co najviac l’udí, ktorí májú slovensky pővod, Dom zahraniőnych Slovákov v Bra- tislave uzatvoril s viacerymi hotelovymi zariadeniami v Slo- venskej republike dohodu na poskytovanie ubytovania za cenové relácie zhodné s ce- nami pre obőanov SR. (V ho- teloch totiz sú dve ceny: pre domácich host! niáiie, pre cudzincov podstatne vyiiie.) Krajania vlastniaci preu- kaz zahraniőného slováka, alebo iny dokumcnt, mőzu v atraktívnych i menej atrak- tívnych lokalitách ako i v kúpd’och ' vyuzit’ uby- tovacie a iné slu/.by vel’mi vyhodne. Zoznam hotelov a záriadén!, s ktorymi má Dom zahraniőnych Slovákov pod- písanú zmluvu uverejnuje postupne őasopis Slovenské zahranicie. Okrem toho záu- jemcom vietky potrebné in- formácie poskytne aj Dom zahraniönych Slovákov v Bra- tislave. Dr. V. Pintérová Terianska sibacka - Pastieri vinsovníkmi Nech je Vasa práca bystrejsia Gazda a gazdiná s dobrym srácom ponúkajú vinsovníkov V malej novohradskej slovenskej dedinke v Tera- noch s blíziacim sa novym rokom - znovu ozivili sta- rodávne tradície: pastieri z domu do domu vinsovali gazdovi i gazdinej st’astlivy Novy rok. S vrbovymi prútmi sibali nohv gazdin i gazdov s prianím, aby v Növöm roku boli sikovní a usilovni. Po vinsovaní sa viniovníkom ponúkla do- máca pálenka, vino, klobása, slanina. Pravdaze aj do ta- risne. Pretoze v Teranoch sú pastieri uz len na ukázku, dvaja mladí l’udia Proáová Beata a Gyurek Gyula ozivili znovu starú slovenskú l’udovú tradíciu. Sepkármi zasboli Szlobod- nyik András a jeho manzelka. Teta Szlobodnyiková sa dobé Sibanie vrbovymi prútmi: aby v növöm roku bola Vasa práca cerstvejsia a rychlejsia pamatá aj na vinsovania pred Troma Král’mi. Viniovníci veru neboli lak pekne poobliekaní ako dnesná mládez. Chudobní, caslo viac- detní otcovia to boli, ktorí célé mesiace nestretli cloveka, pretoze d’aleko od dediny na kopcoch pásli statok. Byvali v kolibách, jedli syr a kukuricnú kasu. V období sviatkov zisli dolu do dediny a s koiíkom presli z domu do domu célú dedinu. T bystrejií si aj kulac priviazal na opasok, aby si mohi donho naliat’ vína na horsie easy. Ale potrava: koláce, slanina, klobása sa v koiíku ci ta- risni donieslado- mov pre célú rodinti. Padovalo sa naie srdce pri pohl’ade na tieto krásne deti, hovo- rí Szlobodnyik András. Ani ke- by sme sarnych seba videli, riaiu mladost’ pred 50- 60 rokmi. Ale co sa pominulo, to sa pominulo, len aby horsie ne- bolo, povie ko- neőné slovo sta- ry gazda nalejúc si pritom domá- cu pálenku do pohárika.- Nu2, na zdravie! St’asny Novy rok pre vsetky eh! Nech zije jubilant! Kongresom oslavoval svoje 50. narodeniny Zväz Slovákov v Mad’arsku „Neviern, co odo mna oca- kávate, nechystal som sa ni- jako zvlást’ na sviatocny prí- hovor. Takze vsetko, co Vám teraz poviem, poviem Vám zo srdea a nie z hlavy.” Od mikrofóna vel’kej sály Spolocenského domu v Újpesti pozdravil Zväz Slovákov v Mad’arsku Árpád Göncz. Na 50-ho vyrocia zalozenia zväzif. Prezident neprisiel vsak sám: sprevádzal podpredsedu slovenskej vlády Pavla Han- zíka a ministra kultúry Milana Knazkota. Z niekdajiích zakladajú- cich őlenov sa teraz podarilo zistif iba piatich, jeden z nich zije v Novohradskej zupe: Julius Hemerka v Balaiskych Darmotách. Tieto konöatiny státu vynikli viak aj z iného hl’adiska: odtial’to pochádzajú totiz aj traja z doterajíích pred- sedov ZSM, Mária Jakabová, Michal Mata ako i Ruzenka Egyedová-Baráneková, ktorú i teraz zvolili za predsed- nícku. O tóm viak neskőr... Zväz Slovákov v Mad’arsku má nepominutel’né zás- l’uby v tóm, ze potomkovia Slovákov, ktorí k nám pred 200 az 300 rokmi, az dodnes zachovali svoju identitu a ze zije, existuje v Mad’arsku slovenská vyuőba. Dlhé roky - az do zaloienia slovenskych meniinovych samospráv - bol jedinym fórom zastupitel’- stva u nás zijúcich Slovákov. O tóm sa hovorilo i v sobotu, na 11-om kongrese Zväzu. A o tóm, ze sa v práci zväzu os- vedöila regionalita: v 8-om régióné, v 63-och poboökách pracuje - a pracuje! - dnes takmer 8000 őlenov Zväzu. Tento kongres z uröitého hl’adiska bol i medzníkom, nakofko sa prijali návrhy, podl’a ktorych Zväz od bu- dúceho róka pracuje (na zák- lade dobre premyslenych stanov) ako verejnopros- peäny spolok, a Vyskumny Ústav v BékéSskej Cabe fun- guje v budúcnosti pod or- ganizáciou Zväzu Slovákov v Mad’arsku. A priäiel cas volieb. Aby z odovzdanych hlasov - ak nep- rihFadneme 7 neplatnych - so 72-oma „ano” posilnil vo funk- cii doterajsiu predsednícku, Ru- zenku Egyedovú-Baránekovú. „Tak som sa lúőila vőera s manzélom a so synmi ze odehá- dzam ako predsedníöka, ale sa uz vrátim bez funkcie. Naozaj neviern, ako im vysvetlím teraj§iu situáciu.” - prikroőila k mikrofónu stranová pred- sedníőka, aby sa pod’akovala poslancom za ich dőveru. Toto uz väak ostalo sta- rosfou páni predsedníőky. Poslanci nasadili do vlaku do- mov s tym dobrym pocitom, ze vedenie a celá zálezitost’ Zväzu Slo\ ákov v Mad’arsku sa dostala opäf do najlepäich rúk, őo exislujú vőbec \ tomto Státe... Miklós Hubai Grúber Obohacujú sa l’udsky i odborne Tu sme v Mad’arsku (3.) Slovenské sklérske osady Svetoznámy slovensky ve- dec, akademicky funkcionár Ambróz Zitnák, svojim mla- dym kolegom neúnavne okrem iného zdöraznoval: „Chod’te a skúste ist’ do sveta, co len do susednej kra- — jiny, hoci aj na krátky cas. Treba vidiet’ a pozorovat’ ako Pudia v cudzine zijú”. Uvedenú myälienku si vzali za svoju pedagógovia a studenti Strednej obchodnej a hotelovej skoly v Balasskych Darmotách, ked’ nadviazali druzbu s celou desiatkou sköl zo zahranicia. Zo vsetkych druzobnych sköl popredné miesto patri slovenskym sko- lám. Sú to stredné odborné skoly z Levic, z Rimavskej Soboty a zo Samorina. Ziaci a pedagógovia uvedenych. sköl sa stretávajú so svojimi kolegami z Mad’ar- ska pocas celého róka. Schádzajú sa vo chvil’ach svia- tocnych (stuzkové slávnosti, vyznamné vyroőia, památné dni), stretávajú sa na súfaziach (recitaöné, matematické, odborné), zmeriavajú si sily na ihriskách a na tanecnych par- ketoch. Vznikla uz i tradícia vymennej praxe. V tychto dnoch ukonőili tyzdennú prax 4 Studenti a 2 vyuőujúce zo Stredného odbomého uőiliSfa z Levíc. FrantiSek Vida a Vladimír Meflhért, ziaci tretieho roőníka odbora kuchár sa priznali, ze őo-to „odkukali” od svojich budúcich kolegov. Oni sami sa tiez nedali zahanbif, lebo ich kysnuté knedle chutili znamenite i tym najväöSim labuzníkom. Cukrárske vyt- vory tretiacok Ol’gy Minárik- ovej'a Alenky Polgárovej neboli len vybomé, ale lahodili i okú. Majsterky odbomého vyc- viku Helena Tóthová a Lydia Labátová sa vyjadrili o praxi vel’mi pochválne, lebo ony samé, ale aj ich ziaci mali moznosf na vlastné oői vidief tajomstvá mad’arskej kuchyne. Podl’a nich jazykové bariéry trvali len dovtedy, kym sa neobjavili ruky, nohy, slov- níky a odborny fortiel’. Dr. V. Pintérová V tretej etape osídFovania zal’udnovali Slováci najmä neobyvané územia v Backe a Bánáté. V tomto období sa usadili i v bakonskom Jásci (1754), v ohybe Dunaja v Mlynkoch (1747), ako i v zemplínskej Malej Hute 1752, Vel’kej Hute (1763), Fizéri (od roku 1794). Na spősob Novej Huty (1725) v Bukovych horách sa zak- ladajú i d’aläie huty (Répááska Huta 1790, Vágásska Huta 1794). Spomedzi lokalít slovenskych sklárskych hút v Matranskych horách zalo- zili Homú Hutu alebo v roku 1740, alebo 1762, o Alkári prvy záznam nachádzame z roku 1858. Na Dolnej zemi v tömte őase osídl’ovali Slováci druhotné miesta. Slováci z Békéáskej Caby a Sarvaäa zalozili v roku 1746 Slovensky Komlói, v roku 1747 Mocreu, cabianskí, sar- vaiskí a komlóiski Slováci zase v roku 1754 Níred’házu. K ním sa pripojili Slováci prichádzajúci z dnesného Stredného Slovenská. Prevaínú väesinu slovenskych lokalít na juhovychod- nej casti Dolnej zeme v 19. storocí zal’udnujú Slováci po- chádzajúci z Dolnozemskych miest. Tieto osady vznikajú predovsetkym na erámych majetkoch (Pitvaros 1816, Canádalbert, Ambróz 1844, Vel’ky Bánhcdei 1841- 1842). Koncom 19, a zaőiat- kom 20. storocia sa z chotára Békéiskej Caby a Sarvaia vyőlenili lokálig: Kondorai, Gerendái, Cabaőud, Telekgerendái, Kétiopron, Irmin- cok, Kardoi, Cabasabadi, Corvái. Migrácia tunajiích Slovákov sa pokraőovala aj v polovici 20. storocia, napríklad v Eleku sa Slováci usadili roku 1946 z Békéiskej Caby, Slovenského Komlóia a zo Sarvaia. Ich posledná migrácia pre- biehala (ak neberieme do ohl’adu migráciu do prie- mysel’nych oblastí a do miest) v rokoch 1946-1948, ked’ v zmysle mad’arsko-ceskos- lovenskej medziitátnej do- hody sa presídlilo viac tisíc domácich Slovákov na üzemié dneiného Slovenská. Kolonizujúci zemepáni sa vo vieobecnosti snazili o to, aby sa v jednotlivych lokalitách usadilo podl’a moznosti obyvatel’stvo jednej národ- nosti ajednakého vierovyzna- nia. Z tohto hl’adiska najuvedomelejiím zal’udnovateFom Békéiskej zupy bol bárón Harrucern. Napriek tomu viak vznikaii osady i s mieianym vierovyznaním (evanjelicko- rímskokatolícky Cemer, Kirt’, Eika, Békéiska Őaba) a s mieianou národnost’ou (slo- vensko-rusínska Bánáőka, slo- venskomad’arské Terany, slo- vensko-mad’arsko-nemecky Pol’ny-Berincok, Cemerapod.) Sledujúc geografickú roz- lohu usadenia sa Slovákov mőzeme vymedzit’ regióny s charakterom ostrovov:- prvy sa nachádza na seve- rovychodnom Mad’arsku v Boriodsko - Abovsko - Zemplínskej zupe;- druhy v Novohradskej zupe a v okolí Budapeíti;- tretí v Zadunajsku v Ko- máromskoostrihomskej, Peitianskej, Fejérskej a Vesprémskej zupe;- Stvrty sa vytvoril v Békéiskej a Congrádskej (niek- dajiej Canádskej) zupe na juhovychodnej őastí Dolnej zeme. Meniie jednotky tvoria Slováci zijúci v Malom Ke- reii a v Níred’háze Na základe svojrázností za- mestnania mőzeme rozliiovat’ i Slovákov zijúcich v hors- kych krajoch (Zemplínske, Bu- kové, Matranské, Cerhátske, Piliiske, Vérteiské, Gereéské, Bakoftské pohorie) a v oblasti níziny (oblasf medzi Duna- jom a Tisou, Zátiiie). Väciina evanjelickych Slovákov zije v Novohradskej, Peitianskej, Báő-Kiikunskej zupe ako i na Zátiií; prevazná väöiina ka- tolíkov zase v horách v sever- nej őasti Mad’arska a na Zadunajsku. Ti, ktorí sa zoskupujú v meniích cirkvách (baptisti, adventisti) sa nachádzajú roz- trúsene víade. Na základe zovieobecnu- júcich znakov l’udovej kultúry Slovákov rozoznávame dva väciie regióny: jeden v blíz- kosti mad’arsko-slovenskych jazykovych hraníc, pri sever- nyeh hraniciach krajiny a slovenské osady na Zadunajsku (v rámci neho viak na základe rozliiujúcich znakov sa nac- konské a Gerecské pohorie.) Druhy región sa rozprestiera pocnúc s obcami na hranici Novohradskej zupy, cez obee v okolí Budapeiti az po slovenské osady na juhovychodnej casti Dolnej zeme, Novo- hradskí Slováci sú v kontakte s obidvoma vel’kymi régiónon. (Pokracujeme)
