Nógrád Megyei Hírlap, 1998. szeptember (9. évfolyam, 204-229. szám)
1998-09-02 / 205. szám
PRÍLOHA NOVOHRADSKÝCH NOVÍN_______________________ 2. SEPTEMBER 1998. ~) Buď pozdravená Matka Sedembolestná Priateľstvo bez hraníc Balassaďarmoty už druhý rok majú družbu so slovenským mestom Bardejov. Je to slávne staré kúpeľné mesto. Naše priateľstvo je veľmi čulé. Tento rok sme sa už šestkrát stretli na podujatiach, a na osobných návštevách. 25 júla naše mesto navštívila delegácia mestského úradu Bardejova, keď sme mali 4 veľké podujatia. Členovia delegácie boli: Mgr. Miroslav Macej predseda samosprávy, Jan Marhulik vedúci odboru spoločenských záležitostí, a jeho spolupracovník Jozef Krajci. Hosťov prijal na mestskom úrade náš viceprimator Tőzsér Zsolt. Naši hostia pred obedom navštívili Medzinárodné triatlonové preteky na ktorých boli aj pretekári z Bardejova. Poobede si pozreli Po-ipeľský jarmok, a po ňom navštívilý Hudobnú školu, kde práve prebiehal XII. Medzinárodný hudobný tábor. Tu ich prijal riaditeľ školy Ember Csaba, ktorého už poznajú, lebo minulý rok v Bardejove koncertovalo našé dychové kvinteto. V koncertnej sále školy počúvali koncert účastníci tábora. Delegácia Bardejova pozvala naše mesto na ich ďalšie podujatia. V auguste sú tu triatlonové preteky v Bardejovských kúpeloch, a koncom mesiaca - Bardejovský jarmok „Barkkontakt”, ktorý sa usporiadáva na námestí mesta v šiatroch, tak ako to bolo v minulom storočí, a teraz tu býva 400-500 remeselníkov a obchodníkov. Tento rok ju navštívi aj delegácia našeho mesta. V septembri sa koná ”Fes- tival umenia”, na ktorý pozvali náš jubileújúci mestský spevokol (135 ročný), a sólistov hudobnej školy. Prvý deň bude vystúpenie v košickom Dóme sv. Alžbety, a druhé dni v Bardejove, v Dóme sz. Egidia. Zúčastníme sa aj na I. Medzinárodnom festivale spevokolov, - na ktorom okrem domácich spevokolov vystúpi aj zbor z Talianska a Polska. Naše priateľstvo žije! Hoci nemáme podpísanú zmluvu, pracujeme. Pracujeme pre našich občanov, aby jeden-druhého lepšie spoznali. Július Hemerka Dedinský sviatok s rodákmi v Kirti V. Kirti sme 22. augusta usporiadali dedinský deň v rámci ktorého sme zorganizovali aj stretnutie rodákov z Kirti. Približne 250 účastníkov sa zišlo na slávnostnom stretnutí, od tej najstaršej až po tú najmladšiu generáciu. Už od rannej deviatej hodiny zastavovali autá pred miestnym kultúrnym domom. Jeden po druhom z nich vystupovali kirťskí rodáci. V mnohých očiach sa zaligotali slzy dojatia, keď sa vyobjímali so svojimi bývalými učiteľmi, vrstovníkmi, priateľmi. Povznášajúci bol pohľad na dlhý zástup uberajúci sa do oboch kostolov a i na miestny cintorín. Uctili sme si tam pamiatku zosnulých starých rodičov, rodičov, známych. Ale by nás bolo veľa, keby namiesto náhrobných kameňov stáli tu oni - niesol sa povždych z mnohých srde. Po modlitbe nasledovala prechádzka dedinou. Starší už márne hľadali svoje domy. Za 50 rokov, čo sa odsťahovali z dediny tu vystavali nové. Napoludnie sme slávnostne pozdravili milých hostí a položili vence k pamätníku padlých v prvej a druhej svetovej vojne. Potom nasledoval spoločný obed. Domáce jedlá, ktorých bolo dosýtosti, všetkým veľmi chutili. Po obede sme si účasťou na sviatku požehnania nového chleba v kostole uctili novú úrodu. Krojovaný sprievod dedinou, pripomenul účastníkom slovenské národnostné tradície dediny, úspešné účinkovanie miestneho pávieho krúžku a tanečného súboru. Odznela požiadavka naďalej ochraňovať slovenské národnostné povedomie a kultúrne tradície. Hodinový kultúrny program v podaní miestnych školákov a folklórneho súboru Kéve zožal veľký úspech. Potom až do polnoci nasledovala veselica. Náklady spojené s podujatím hradila miestna samospráva, osvetové združenie, Nadácia Karácsony Sándora, ako aj vaľkodušní sponzori. Vďaka patrí všetkým 50 spoluorganizátorom podujatia, ktorí počas troch dní pomáhali zabezpečovať všetko, počnúc stravovaním až po inštalovanie výstavy. V rámci stretnutia rodákov sa založil spolok „Združenie za Erdőkürt”. Na zakladajúcej schôdzi si zvolili vedenie a peknou finančnou sumou prispeli k práci združenia. Uzniesli sa že ročne raz budú informovať o svojej činnosti a túto zprávu doručia každému členovi. Na budúci rok 21. augusta majú rodáci v pláne pohostiť kirťanov vrámci podobného podujatia. O vydarenom podujatí sa zhotovil videozáznam. Všetci obyvatelia i rodáci - budeme s dobrým pocitom spomínať na tento deň. Jozef Budai V duchu sa schádzanie dnes v národnej bazilike v Šaš- tínskom chráme, aby sme si pozdravili našu patrónku. Vieme dobre, že obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bolo slovenskému národu od pradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Už pápež Benedikt XIII. roku 1717 dovolil, aby Slováci uctievali Pannu Máriu Sedem- bolestnú ako osobitnú patrónku Slovenska. Pápež Pavol VI. roku 1964 vyznačil šaštinskú Sedem- bolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska. Mária rovnako dnes ako po stráročia nám ukazuje, čo máme robiť s naším ubjoleným srdcom, s našou bolesťou. Celá patrila Bohu Otcovi vrátane svojej bolesti, Veď všetko, čo tu máme, patrí Bohu. On je povodcem všetkého, a preto mu aj všetko patrí, a keďže mu všetko patrí, nič mu nemôžeme darovať. Jediná vec, ktorá patrí iba nám, je naša bolesť a utrpenie, len to môžeme darovať Bohu, lebo to je naozaj naše. Úcta Sedembolestnej Matky si však žiada ešte čosi viac. Nestačí len v bolestiach národa a osobných bolestiach stotožňovať sa s Máriou a už vonkoncom nestačia čerstvé kvietky, zapálené sviece a dlhé hodiny modlitieb. Ba nestačia ani nádherné chrámy, umelecké diela, ani tisíce básní a pútnických piesní, ak by toto všetko nemalo odraz v opravdivom živote nás, ctiteľov Panny Márie. Tušíte, že pravá úcta Sedembolestnej spočívá v praktickom a konkrétnom plnení Božej vôle podľa príkladu Panny Márie. Sám Kristus o tom hovorí „Ten mi je matkou, bratom, sestrou, kto plní vôľu nebeského Otca.” A čo si Boh želá - Aby všetci jedno boli. A ako dospieť k jednote? v Svätom Písme čítame „Milujte sa navzájom a odpúštajte si. " Drahí priatelia, hľa, jedna z ciest, ako konkrétne vo svojom živote nasledovať tú, ktorú dnes oslavujeme. Bohu odovzdať našu bolesť a blížnym slúžiť láskou a odpúšťaním. Mária, matka našej viery, patrónka nášho národa, Žiarivý vzor pre našu lásku a odovzdanosť Bohu, z hľbky srdca ťa my, verné deti, pozdravujeme! Tvoj ukrižovaný Syn odovzdal nás tebe do opatery, buď našou Matkou, aby sme s dobrým srdcom a príkladom prispeli k vzrastu Božieho kráľovstva. Tibor Benčík, kaplán Knižné odmeny vyhrali Správne rozlúštenie krížovky je: „reťaz”. Knižné odmeny získavajú: Laczkó Mária Balassagyarmat, Kukely Mihályné Salgótarján, Galbács Renáta Lucfalva. Gratulujeme! Odmeny zašleme poštou. Slovenské vyučovanie v lucinskej škôlke Rozprávkové knihy pomáhajú pri vyučovaní Pred dvadsiatimi ôsmymi rokmi začala svoju činnosť lu- cinská slovenská národnostná škôlka. Vtedy v jednej nedelenej triede bolo 25 detí. Na začiatku osemdesiatich rokov došlo k jej rozšíreniu a tak sa počet miest zvýšil na 50. Deti rozdelené do dvoch skupín vyučujú tri učiteľky. Svoju prácu učiteliek materskej škôlky v oblasti vyučovania slovenského jazyka sme radi vykonávali s naozajstnou odovzdanosťou. Jednou z hlavných úloh národnostnej výchovy je zachovávanie tradícií, berúc do úvahy vekové kategórie detí. Vedieme ich k viazanosti ku kultúrnym tradíciám a zachovávaniu zvykov. V záujme zachovávania tradícií a materinského jazyka sa uskutočnila na začiatku školského roku 1987-88 v lucinskej škôlke národnostná výstava. Na začiatku školského roka 1997-98 škôlkárov znovu vítala výstavka národopisných vecných pamiatok slovenskej národnostnej dediny. Cieľom zberateľskej práce je záchrana tradícií a ich odovzdávanie deťom, budúcej generácii. V zachovávaní tradícií chceme pokračovať aj v budúcich rokoch. Na tomto staviame našu výchovno- vyučovaciu prácu. V budúcnosti by sme chceli deti v dvojjazyčnom prostredí učiť reč. Výsledky našej práce sa zakladajú na dobrej spolupráci medzi rodičmi a škôlkou. Vieme, že rodičia požadujú vyučovanie slovenského jazyka, ale rodiny ešte nie sú celkom dôsledné vo svojom snažení aj doma hovoriť národnostným jazykom. My dôverujeme deťom, pretože veríme, že naše poslanie - aby aj naďalej žil nás jazyk, kultúra, naša národnosť - sa naplní pomocou zanietených pedagógov, rodičov a starých rodičov. Alžbeta Vargová vedúca Materskej škôlky Zachovávanie tradícií a turistický ruch vo Veňarci Minulosť Veňarcu - jeho tradície, zachovávanie a ochrana kultúrnych hodnôt - vždy bola a stále je dôležitá pre tu žijúcich, mladých či starých rovnako. V krátkom príspevku o tomto a súčasných snaženiach by som Vás rade informovala. Guzsalyas detský folklórny súbor v tomto roku oslávil 10 výročie svojho založenia. V apríli bol Veňarec miestom regionálnej súťaže slovenských spievaniek. Slovenský detský divadelný súbor sa úspešne predstavil na celoštátnej prehliadke detských divadelných súborov v Slovenskom Komlóši, ako aj pred domácim obecenstvom. V slovenskom jazykovom tábore v Hronci sa zúčastnilo 24 a v slovenskom evanjelickom tábore v Kokave 5 žiakov. Na celoštátnom finále Slovenské spievanky a veršovačky sa dostalo 15 súťažiacich a svojimi vystúpeniami zožali úspechy. Ešte viac ako doteraz by sme chceli zapojiť Veňarec do cestovnéha ruchu - regionálneho - i celoštátneho. V tomto roku sme odovzdali do prevádzky turistickú ubytovňu s 28 lôžkami, ktorá sa zhotovila za pomoci samosprávy a miestnych občanov. Čaká tu turistov a výletníkov. Im a ich deťom určite poskytne neobyčajný zážitok pekný kraj, pokoj, dedinská atmosféra: tunajšia kultúra, zvykoslovie, špeciality domácej kuchyne, flóra i fauna. Prekrásne okolie, programová ponuka aj susedných obcí sa môže stať príťažlivá pre všetky vekové kategórie. Súčasťou nášho snaženia je aj odovzdaná ubytovňa v ktorej sme už aj doteraz usporiadali viacdňové školenia, kurzy, mládežnícke konferencie, zabezpečujúc pre hostí aj celodennú stravu. Po sľubnom začiatku veríme v úspešné pokračovanie. Terézia Nedeliczká Na javisku najmladší
