1948. „Vonatok Északnak és Délnek” A második világháborút követő szlovák–magyar lakosságcsere története és következményei - Adatok, források és tanulmányok a Nógrád megyei levéltárból 57. (Salgótarján, 2010)
„Vonatok Északnak És Délnek" - Zhrnutie
ZHRNUTIE Ponímanie dejín a ich udalostí v strednej a vychodnej Európe sa za ostatnych dvoch storoóí stalo determinujúcou súcast'ou národného sebapoznania, vyt- várania vlastného obrazu. Identitu, tvoriacu bázu národného bytia, potvrdili samostatné národné historiografie, ktoré sú neraz charakterizované kanoni- zovanymi zobrazovaniami „osudovych otázok" národnej mitológie, mera- vym zavrhnutím odlisnych koncepcií, ba negatívnou anotáciou vzájomnych historickych stykov medzi jednotlivymi národmi. Národy Karpatskej kotliny si vytvárajú svoj vlastny obraz ponajviac tak, ze sa navzájom porovnávajú. Národná historiográfia do dneán^ch éias takmer bez vynimky odkryla vyznamné pramenné materiály, spracovala hromady materiálu a vytvorila mnozstvo sumarizácií. Avsak vzájomné preberanie údajov, teórií a konáta- tovaní prebiehalo len ohranicenym spősobom a v obmedzenej miere, v skres- lenej podobe slúzilo casto len k potvrdzovaniu vlastnych teórií. Pred rokom 1918 existovali Mad'armi a Slovákmi obyvané územia vo vzá- jomnej symbióze, aj historické poznatky boli vyuzívané väcsinou v jednot- nom vedeckom systéme, i ked' z éasu na éas aj v polemickom duchu. Po voj- ne sa vSak historiográfia oboch státov pohla rozdielnou cestou. Iba zmeny os- tatného tisícrocia si nárokovali, aby sa nazhromazdené poznatky zhrnuli, respektive aby boli odlisné názory konfrontované v stanovenom rámci spo- lupráce a boli dovedené do syntézy. Nachádzame sa len na zaéiatku tohto procesu, preto na základe tejto skutocnosti mőzeme usudzovat', ze aj tematicky, aj spősobom pohl'adu je mad'arská i slovenská historiográfia vo veíkej miere determinovaná hladaním národnej identity, historici oboch krajín - az na niekol'ko málo vynimiek - aj v prístupe k zhodnym dobám a témám reprezentujú odliáné stanoviská; odovzdávanie poznatkov, ich syntéza má sotva nejakú systematickú me- tódu, moznosti; je menej vecnych diskusí, debát, néz by to bolo potrebné a je tomu tak aj prípade snahy, aby sa hl'adiská historiografií, ich prístup ci hodnotenie jed- notlivych tém k sebe priblizovali. Obzvláát' je citlivy tento problém v prípade tzv. „neuralgickych miest histórie", ktoré sú spaté najmä s identitou tychto dvoch národov alebo/a tesne sa dotykajú váednej dennej politiky; na oboch stranách je citel'ny znaény vplyv a mienkotvorná sila takych „historickych" názorov, ktoré sa snazia podlozif extrémnymi alebo neve- deckymi konátatovaniami slovenskú alebo mad'arskú nadradenost'. Práve vyááie uvedené úvahy nás najviac motivujú k tomu, aby sme pri príleáitosti rőznych konferencií vedcov zijúcich na oboch stranách hranice, 185
