Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (25. évfolyam, 2020)
Mázsár, László: Niekoľko rozhodujúcich udalostí vo vývoji reči a písomníctva Chantyjsko-mansijského etnika
Niekoľko rozhodujúcich udalostí vo vývoji reči a písomníctva Chantyjsko-mansijského etnika László Mázsár V roku 1970, ku koncu mojich štúdií na Štátnej univerzite vo Volgograde, som sa aktívne a cieľavedome venoval zisteniam významného maďarského spisovateľa Gyulu Illyésa. Zastával názor, že jazykovo nám najbližšie etnikum, Mansovia, dodnes žijú, a vďaka Juvan Šestalovi, významnému literátovi chantyjsko-mansijského pôvodu, sa ľudová slovesnosť Mansov, ich kultúra a tradície naďalej rozvíjajú. Moje študentské roky sa viažu k štúdiu života a kultúry ugrofinskych kmeňov v povodí rieky Ob. Viedol som korešpondenciu s významnými osobnosťami literárnej scény Mansov, publikoval som množstvo populárno-náučných článkov a štúdií v domácej a zahraničnej tlači. Vďaka mojim dlhoročným kontaktom som v októbri roku 2004 dostal pozvanie na VIII. Medzinárodný kongres ugrofinskych literátov, jazykovedcov a prekladateľov. Tu som osobne spoznal chantyjsko-mansijskú literárnu elitu. Ugrofinske kmene v povodí rieky Ob, teda chantyjsko-mansijské etnikum - keďže nemali svoje písmo - svoje historické a každodenné praktické poznatky po stáročia uchovávali v ľudovej slovesnosti a ľudových tradíciách. A keďže v 18. a 19. storočí sa kmene dostali do nemilosti ruskej cárskej moci, vyššia, organizovaná, forma kultúrneho a literárneho života sa nevytvorila. V tridsiatych rokoch v Sovietskom zväze postupne za pomoci jazykovedcov vznikali prvé písomnosti tohto etnika, najskôr v latinskými písmenami, neskôr od roku 1937 v cyrilike. Tento proces podporil aj vznik Inštitútu severných národov, ktorý vznikol v roku 1930. Začal sa proces rozvoja, vznikajú prvé noviny, neskôr učebnice a rozprávkové knihy. Postupne vzniká aj krásna literatúra a beletria chantyjsko-mansijských tvorcov. Zväzky „Slnko, ktoré žiari nad šiatrom”, ktorý bol vydaný v roku 1948, a ,My, deti severu“ z roku 1949, publikujú tvorbu 25 mladých tvorcov zo západosibírskej oblasti.
