Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (25. évfolyam, 2020)
Zsigmond, Tibor: Múzeum v srdci Žitného ostrova. 55 rokov Žitnoostrovského múzea
Múzeum v srdci Žitného ostrova — 55 rokov žitnoostrovského múzea nad kladím je nástavec s erbom v strede a so štukovou ornamentikou. Okná sú od seba oddelené lizénami a majú v Supraporte a v parapete rímsu, pod nimi je štukový obrazec. Nadokenné rímsy na rizalite sú prehýbané. Fasáda je členená lizénovým rámom a kordónovou rímsou. Na prvom poschodí nad oknami je štuková ornamentika. Na prízemí a na prvom poschodí sú podkasané lunety, nárožia sú bosované. Portál je segmentovo ukončený kamenným ostením a pásovou šambránou. 3 Vodné mlyny sú typické technické pamiatky Žitného ostrova, ktoré boli v prevádzke na Veľkom i Malom Dunaji a na Klátovskom ramene Dunaja. V druhej polovici 19. storočia ich bolo vyše sto na 21 lokalitách (napr. vo Vojke nad Dunajom - 15, v Bodíkoch - 14, v Šamoríne - 13; ale vodné mlyny boli aj v takých lokalitách, ktoré dnes ležia už v značnej vzdialenosti od rieky, ako napr. v Calove, Baloni,Jurovej, Malých Dvorníkoch, vo Vydranoch a Lúči na Ostrove). Podľa niektorých prameňov pôvod vodných mlynov siaha do obdobia Rímskej ríše, no prvé písomné správy pochádzajú z 12. storočia. Konštrukcia mlynov bola prispôsobená sile prúdeniu vody: na Veľkom Dunaji a Malom Dunaji stavali spodkové, na horských a podhorských potokoch vrchové mlyny. Budova s mlynicou mohla byť vo vode na pilieroch, na člnoch (mlyny tzv. lodné alebo vážske), či na brehu rieky. V regióne Dunajskej Stredy boli známe a používané všetky tri varianty. Lodné mlyny boli na Dunaji v Bodíkoch, vo Vojke nad Dunajom, Gabčíkove, Sape a Medved’ove. Najrozšírenejšie boH mlyny kolové, z nich však nezachoval ani jeden, iba zvyšky pilierov v Jahodnej svedčia o niekdajšej sláve týchto mlynov. Spodkové mlyny s mlynicou na brehu boh v našom okrese pomerne zriedkavé. Taký je však aj mlyn v Dunajskom Klátove. Posledným majiteľom mlyna bol Michal Cséfalvay. Terajšiu podobu mlyn získal pri prestavbe v roku 1920. Naposledy sa v ňom pracovalo v štyridsiatych rokoch 20. storočia. 4 V rámci vzájomnej spolupráce medzi školami a múzeom, poskytujeme pre študujúci mládež možnosť výhodnejšieho prístupu na kultúrne podujatia organizované múzeom. Táto spolupr má v dunajskostredských školách svoje pevné miesto a stal sa populárnou formou spolupráce s našim múzeom. Vďaka tejto spolupráci v posledných rokoch vzrástol záujem o múzeum a jeho podujatia. 5 Prvé číslo Spravodaja múzea vyšlo v roku 1977. Spočiatku vychádzalo štvrťročne s čiernobielym obalom, vo forme rozmnožovaného zošita, od roku 1980 už s farebným obalom a od roku 1984 (na počesť 20. výročia založenia ŽM) v knižnom formáte a raz ročne. Zatiaľ vyšlo 22 čísiel zborníka múzea. V Spravodaji publikovali svoje práce najmä odborní pracovníci nášho múzea.
