Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (24. évfolyam, 2015-2019)
Deraj, Michal - Rác, Peter - Bohuš, Mirko: História ochrany prírody na území Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy - jej súčasnosť a perspektívy
Michal Deraj, Peter Rác, Mirko Bohuš angažovanie nezávislých odborníkov i širokej verejnosti do posudzovania vplyvov sústavy vodných diel na prírodu Dunaja (Huba 2008). Okrem bratislavských ochranárov združených v Mestskej organizácii SZOPK sa venovali ochrane prírody Dunaja aj regionálne štruktúry. V Komárne pôsobila okresná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, ktorej aktívnymi členmi boli najmä RNDr. Alžbeta Szabóová, RNDr. Lórand Klokner a Ing. Ľudovít Gráfel. Vďaka ich zanietenosti a organizačným schopnostiam sa v dňoch 12. - 20. júla 1980 uskutočnil XVI. Celoslovenský tábor ochrancov prírody na ostrove Veľký Lél, na ktorom sa zúčastnili prírodovedci a ochrancovia prírody zo Slovenska, Česka, Maďarska, z bývalej Nemeckej demokratickej republiky, Holandska a Francúzska. Z tohto tábora bol vydaný Zborník odborných výsledkov dokumentujúci prírodovedný výskum Podunajska, ktorý podčiarkuje dôležitosť ochrany prírodného dedičstva tohto územia. Inštitucionálne prostredie štátnej ochrany prírody sa z času na čas menilo v závislosti od politickej situácie a predstáv jednotlivých aktérov politicko - mocenských záujmov. Dňa 1. 7.1981 vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody (ÚSOP) v Liptovskom Mikuláši. Veľkoplošná ochrana prírody Dunaja však nebola v pláne hlavných úloh tejto štátnej organizácie, vzhľadom na uskutočňovanú výstavbu vodného diela. V súvislosti s úsilím o zavedenie environmentálne akceptovateľného lesného hospodárenia v podunajských lužných lesoch je treba spomenúť aj aktivity Oddelenia ekosozológie a monitoringu Ústavu zoológie a ekosozológie (neskôr Ústavu zoológie SAV), zamerané na vytvorenie siete biocentier. V ramennej sústave Dunaja bolo vybratých 28 lokalít, ktoré boli významné svojim charakterom a v krajine vytvárali ekosozologicky funkčnú štruktúru (Lisický & Rovný 1987). Zásady alternatívneho lesného hospodárenia na týchto plochách boli zohľadnené aj v lesnom hospodárskom pláne od roku 1990 (Lisický & Mucha 2003), avšak neskôr tam dochádzalo k ťažbe porastov a väčšina biocentier, tak ako boli navrhnuté, stratila svoje opodstatnenie, alebo úplne zanikla. Obdobie 1990 - 2003 Spoločenské zmeny po 17.11.1989 vytvorili nové možnosti pre ochranu prírody na Slovensku a tiež aj v Podunajsku. Mnohí rodiaci sa občianski aktivisti Žitného ostrova, pochádzajúci z radov ochrancov prírody, boli jednými z prvých, ktorí sa zapojili od novembrových zmien a slobodne prejavili svoj názor na negatívny dopad výstavby a prevádzky vodného diela. Uskutočnili niekoľko protestov
