Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (24. évfolyam, 2015-2019)

Deraj, Michal - Rác, Peter - Bohuš, Mirko: História ochrany prírody na území Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy - jej súčasnosť a perspektívy

Michal Deraj, Peter Rác, Mirko Bohuš

nená krajinná oblasť zahŕňala ľavobrežné lužné lesy a dunajské ramená od Bratislavy po Zlatnú na Ostrove (Hinterbuchner 1969). V decembri 1971 bol projekt CHKO Dunaj predložený na Ministerstvo kultúry SSR (Stockmann

2013).

Vzhľadom na to, že v tom čase sa už ŕinalizovali práce na projekte Dunajského vodného diela, bol proces vyhlasovania chránenej krajinnej oblasti štátnymi orgánmi pozastavený.

V roku

1977 (16. septembra) bola podpísaná zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe Sústavy vodných diel na Dunaji Gabčíkovo — Nagymaros. V nasledujúcom roku 1978 sa začali odlesňovacie a výkopové práce.

Vyhlasovanie maloplošných chránených území však pokračovalo aj naďalej. V rokoch 1970 -1980 boli na území dnešnej CHKO Dunajské luhy vyhlásené nasledujúce chránené územia (uvádzame ich už podľa novej kategorizácie chránených území, ktorá platí od roku 1995, po prijatí nového zákona o ochrane prírody a krajiny — pozri ďalej):

1974 Prírodná

rezervácia Veľký Lél (k. ú. Zlatná na Ostrove)

1975 Prírodná

pamiatka Kráľovská lúka (k. ú. Bodíky)

1976 Prírodná

rezervácia Ostrov Kopáč (k. ú. Bratislava - Podunajské Biskupice)

1988 Prírodná rezervácia Topoľové hony (k. ú. Bratislava - Podunajské Biskupice)

1988 Prírodná rezervácia Gajc (k. ú. Bratislava - Podunajské Biskupice)

1988 Prírodná rezervácia Ostrovné lúčky (k. ú. Bratislava - Cunovo)

1988 Chránený areál Bajdel (k. ú. Bratislava - Podunajské Biskupice)

1988 Chránený areál Poľovnícky les (k. ú. Bratislava - Podunajské Biskupice)

1988 Národná prírodná rezervácia Ostrov orliakov morských (k. ú.

Baka), novelizácia vyhlášky

V rokoch

1970 a 1980 sa do ochrany podunajskej prírody zapájajú aj dobrovoľní ochrancovia prírody, ktorí sa snažia o dôslednejšiu maloplošnú, ale aj veľkoplošnú ochranu tohto prírodného fenoménu. Združovali sa v organizácii vtedajšieho Národného frontu, v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). V ochrane dunajských luhov sa najviac angažovali členovia Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave. Medzi významné osobnosti tohto ochranárskeho hnutia patrili ichtyológ RNDr. Juraj