Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (24. évfolyam, 2015-2019)
Rajský, Dušan - Szinger, Ján - Figura, Arpád: História poľovníctva na Žitnom ostrove
História poľovníctva na Žitnom ostrove Lovecký lístok z roku 1937 -1938 s doslovným popisom „Lovecký lístok - vydaný podľa §-u 34 zák. čl. XXIII z r. 1883 a platný“ (Foto: Mariana Rajská) Podľa archívnych a literárnych zdrojov bolo v roku 1933 ulovených na celom našom území 270 tisíc zajacov, 425 tisíc jarabie a v roku 1935 dosiahol úlovok jarabie 515 tisíc kusov. V roku 1923 sa na Slovensku pristúpilo k vydávaniu prvého poľovníckeho časopisu Nimród v slovenskej a maďarskej verzii. V roku 1927 začal vychádzať v slovenskom jazyku spolkový poľovnícky časopis Lovec a maďarskom jazyku časopis Vadász, neskoršie premenovaný na časopis Vadászlap. Oba tieto poľovnícke časopisy vychádzali až do obdobia druhej svetovej vojny. Boli zverejnené články o orliakoch morských, kormoránoch, slukách, ale aj o jelenej a srnčej zveri a iných druhoch fauny z okolia Gabčíkova (Bés), Sapu, Bodíkov (Bodák) a iných, publikované Františkom Matouškom v časopise Stráž myslivosti (v roku 1931,1932,1933), či časopise Lovec (1931) od Ing. árch. Milana Zoubeka a ďalších. Niektoré z nich sú hodnotné nielen z oblasti poľovníckej histórie Žitného ostrova, ale aj po stránke zoologickej a beletristickej. Ako príklad možno uviesť aj také kuriozity publikované v dobovej tlači (časopis Stráž myslivosti, 1931), kde sú „inzerované“ na predaj mláďatá orliaka morského vybraté z hniezda pri Gabčíkove (dotazy bolo nutné adresovať na F. Matouška, úradníka fy Ficher, Čokoládka v Trnave). V archívoch a dobových knižničných fondoch z prvej tretiny minulého storočia sa možno dočítať aj o poľovačkách na sluky na Žitnom ostrove. Takýto príbeh opísal spomenutý Ing. árch. M. Zoubek v poľovníckom časopise (Lovec, 1931), z 28. marca uvedeného roku, v oblasti „Sapu za Béšom“. Okrem priebehu poľovačiek sú zaujímavé aj opisy priľahlého územia v doslovnom znení: „Dunaj tečie pri Béšu pod samou hrádzou, oddeľuje sa od nej smerom na Rábu, zatáča sa poloelipsou a vracia sa pri Sapu k hrádzi tvoriac rozsiahle inundačné územie, dĺžka ktorého je pri hrádzi 7 km, šírka takmer 3 km. Toto územie Erčéd nazvané je rozdelené úzkymi a širokými ramenami na niekoľko väčších a menších ostrovov le
