Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (24. évfolyam, 2015-2019)
Rajský, Dušan - Szinger, Ján - Figura, Arpád: História poľovníctva na Žitnom ostrove
MVDr. Dušan Rajský konných opatrení týkajúcich sa poľovného práva po vydaní Tereziánskeho urbáru z roku 1767 panovníčkou Máriou Teréziou. V roku 1872 v Uhorsku za vlády cisára Františka Jozefa I. bol výkon práva poľovania (poľovníctva) priradený k vlastníctvu pozemkov. V zákonnom článku VI/1872 bolo ustanovené, že samostatným poľovným revírom môže byť iba poľnohospodársky, alebo lesný pozemok, ktorý má najmenej 100 súvislých katastrálnych jutár (57,5 ha). Pri výmerách menších území rozhodovali o práve poľovníctva majitelia pozemkov spoločne. Ešte v období Rakúsko - Uhorska (v šesťdesiatych rokoch 19. storočia) vznikali záujmové a strelecké spolky. Nepredstavovali však organizačné zložky so širšou pôsobnosťou, nakoľko v Uhorsku nebola ustanovená centrálne riadená poľovnícka organizácia. Uhorský krajinský poľovnícky ochranný zväz s celoštátnou pôsobnosťou bol založený až v roku 1881. Medzi najvýznamnejšie právne akty týkajúce sa poľovníctva bol v roku 1883 vydaný zákonný článok XX/1883 o poľovke (v súčasnej terminológii sa tým myslí poľovníctvo). Tento uhorský zákonný článok (XX/1883) predstavoval na svoju dobu modernú právnu úpravu zameranú aj na ochranu zveri, obsahoval ustanovenia o zákazoch poľovačky a čase „hájenia“ (ochrane) zveri. Na území platnosti uvedenej právnej normy bola uplatňovaná vysoká úroveň evidencie a výkazníctva. Svedčia o tom aj poľovnícke výkazy zverejňované v dobovej tlači, napr. v časopise Vadászlap z roku 1895, či publikácie zo staršieho obdobia, z roku 1884, poskytujúce prehľad o love zveri v revíroch na panstve grófa K. Khuen 1882. Héderváryho - vykazované obdobie bolo za roky 1833 až F. Makky - nadlesný na panstve grófa Úchtritz Amade v Gabčíkove (rok 1880) (Foto: Archív Zoltána Feketeho)
