Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (23. évfolyam, 2005-2014)

Nagy, Iván: Otázky geografických názvov tzv. kmeňového druhu

Otazky geografickych nazvov tzv. kmenoveho druhu

Uhrov v Karpatskej kotline (Balint 2006:313)), teda vysledky archeologie treba pouzivat’ vel’mi opatrne.

2. Vysledky

mojho vyskumu v zapadnom Mongolsku ma upozornili na javy, ktore ma nutili premysliet’ kmenovu sustavu starych Uhrov v 10. storoci.

3. U

jednotlivych spornych otazkach vychodiska urcitych teorii stoja na vel’mi neistych zakladoch. Tento fakt v niektorych pripadoch uznali aj sami badatelia (Kristo 1996:173).

Ja v tejto casti chcem prejavit’ svoj vlastny nazor, a poznatky dalej pouzivat’, ako nove vychodiska v dvoch spornych otazkach. K tretej spornej otazke (Charakter starouhorskych kmenov), k sporu teritorialnosti kmenov chcem predviest’ ako paralel svoje vysledky vyskumu v zapadnom Mongolsku v roku 2010. Chcem poukazat’ na fakt, ze aj tunajsie kazasske etnicke zoskupenia su zorganizovane vojensky a patria k tzv. civilizacii stepi. Tieto rodove zoskupenia (podia etnosociologickeho hl’adiska kmene) tiez nemaju svoje vlastne teritorium, ale ziju zmiesane s ostatnymi etnickymi zoskupeniami. Tieto zoskupenia su tzv. segmentarne a nemaju ustrednu a spolocnu veducu osobu. Svoje vojensko-etnicke vedomie udrziavaju pomocou symbolov (napr. zastava, ktora je vyvesena len vo vojnovej situacii) a pravidelnymi poradami, kde sa zucastnia regionalni rodovi veduci. Podia mna prave tento model kmenovej sustavy mohli mat’ aj starouhorske kmene na zaciatku 10. storocia, a po prichodu do Karpatskej kotliny nemuseli vzniknut’ tzv. kmenove uzemia. Domnievam sa, ze o nieco podobnom pise aj Konstantin vo svojom texte: „0sem kmenov Turkov neposlucha svojim vladcom, ale su dohodnutl o tom, ze ak vypukne vojna, celou oddanost’ou budu bojovat'.f<1

Dalej k tomuto sporu chcem vyzdvihnut’ fakt, ze prichod do Karpatskej kotliny neprebiehalo naraz, ale v etapach.To tiez neprispelo k vytvoreniu tzv. kmenovych teritorii, ale prave naopak (Kristo 1996:189, 2007 50-51). Jednotlive kmene mohli medzi sebou postupne „rozdelit“ mensie podmanene uzemia, chcem ale dalej zdoraznit’, ze podia slavnych turkutskych napisov turkutske rodovo-kmenove zoskupenia podmanili rody, kmene, l’udi usadlych osad a nikdy nie uzemia alebo teritoria (Vasary 1983:194,206,211).

Dalsou spornou otazkou, ku ktorej chcem vyjadrit’ svoj vlastny nazor, je otazka stvrta (Vzt’ahy staromad’arskych kmenov s povodnym obyvatel’stvom). V tejto otazke ide predovsetkym o to, ze odkedy mali start Uhri stale zimne sidla? Gyula Kristo, podia pisomnych pramenov (Ibn Rusta) sa domnieval, ze do konca 10. storocia nemali stale zimne sidla (Kristo 1996:150-151). Ak vsak dokladnejsie

1 Preklad z mad’arciny. Povodny text: „A turkbknek ez a nyolc tbrzse nem engedelmeskedik a maga fejedelmeinek, de megegyezesilk van arra nezve, hogy a folyoknal, barmely re'szen ut ki a haboru, teljes odaaddssal es buzgalommal egyutt harcolnak".