Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (23. évfolyam, 2005-2014)
Rác, Peter - Stollmann, Andrej: Lajos Csiba (1901-1966) - podunajský ornitológ a zberateľ
Lajos Csiba (1901-1966) - podunajsky ornitolog a zberatel’ v roku 1965 prevezeny do novozalozeneho Zitnoostrovskeho muzea v Dunajskej Strede (Inventarna kniha, Zitnoostrovske muzeum v Dunajskej Strede). Po skonceni druhej svetovej vojny bol velkostatok rodiny Csibovych skonfiskovany a rozdeleny medzi presidlencov z Vojvodiny (Csiba & Presinszky 1993). L. Csiba v snahe vyhmit’ sa vysidleniu (bol na zozname l’udi, ktori mali byt’ na zaklade Benesovych dekretov vysi'dleni) opust’a najar 1947 rodnu obec Mliecno, v noci prechadza clnom cez Dunaj a usadzuje sa na protil’ahlej mad’arskej strane na Szigetkoze, kde zil jeho brat Andor13 . Prve mesiace sa tu ukryval v opustenej pol’ovnfckej chate na dunajskom ostrove pri obci Dunakiliti (R. Szalay in verb.). Toto uzemie tu detailne poznal, pretoze tu roky predtym pol’oval. V rokoch 1948-1953 uz byval v obci Rajka, v blizkosti nasich hranic. V septembri 1953 sa prest’ahoval k bratovi do ned’alekej osady Tejfalusziget (dnes miestna cast’ obce Dunakiliti), kde po bratovej smrti v roku 1954, zil sam, v okrajovom dome, v dvoch izbach bez elektrickeho prudu. Trvale nebol nikde zamestnany. Zivil sa zahradnfctvom (pri dome bola zahrada) a prflezitostne aj roznymi administrativnymi pracami na miestnych hospodarstvach (J. Ory in verb.). Jeho hlavnou zivotnou naplnou tu bola ornitologia. V roku 1947 si zaklada novu oologicku zbierku (prve nasady zacal zbierat’ hned’po odchode z Mliecna, v case, ked’ sa este ukryval na dunajskych ostrovoch - pozri poznamku 13). Spolupracuje s d’alsim oologom zijucim v Rajke (povodne tiez zo Slovenska) P. Raposom (pozri Rac 2006) a nadvazuje kontakty s d’alsimi mad’arskymi oologmi (bh'zke priatel’stvo s L. Horvathom), s Ornitologickym ustavom (bol menovany dopisujucim clenom ustavu) a s Prirodovednym muzeom v Budapesti, odkial’ dostava aj povolenie na zber oologickeho materialu (tzv. preukaz zberatel’a vydany 1. 3. 1954 riaditel’om Prfrodovedneho muzea Dr. I. Borosom). Od roku 1952 nadvazuje pisomny styk aj s A. Stollmannom14 a neskor s F. Balatom, ktoremu poskytol udaje do jeho publikacie o avifaune Zitneho ostrova (Balat 1963). Vysledky svojej ornitologickej prace publikuje v niekol’kych prispevkoch (Csiba 1957,1959,1964a, 1964b, 1966), avsak publikacne bol len malo aktivny, pretoze planoval svoje vysledky spracovat’ v ucelenej monografii. V roku 1958 uverejnil rozsiahlejsiu studiu o historii komposesoratu vo svojej rodnej obci Mliecno (Csiba 1958). V ramci Spolocnosti pre sfrenie vedeckych poznatkov (Tudomanyos Ismeretterjesztd Tarsasag) maval prednasky o avifaune Szigetkozu, spojene s prezentaciou svojej oologickej zbierky. V 1960-tych rokoch 13 Presny datum Csibovho odchodu z Mliecna nie je znamy. V jeho etnografickych zapisoch (ktore si datoval) nachadzame posledny zapis z 12. 3.1947 zo Samorina (Presinszky 1996: 103,149) a 4. 5.1947 (Csiba 1959), 8.5.1947 (L. Csiba in Balat 1963: 44), 10.5.1947 (Csiba 1. c.) a 11. 5. 1947 (L. Csiba in Pomichal 2002: 170) uz zbieral oologicky material na protil’ahlej mad’arskej strane. 14 V rokoch 1952 az 1960 dostal A. Stollmann od L. Csibu 17 listov, z ktorych tiez cerpame pri zostavovani tejto biografie.
