Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (23. évfolyam, 2005-2014)
Rác, Peter - Stollmann, Andrej: Lajos Csiba (1901-1966) - podunajský ornitológ a zberateľ
Lajos Csiba (1901-1966) - podunajsky ornitoldg a zberatel’ ciastocna dokumentacia z rokov 1929-1938. Zbernu oblast’, kde L. Csiba oologicky material v Podunajsku zbieral, mozno vymedzit’ na slovenskej strane od obce Dobrohost’ po „Ostrov kormoranov", na protil’ahlej mad’arskej strane to bola ramenna sustava v katastri obce Dunakiliti, kde cast’ ostrovov patrila povodne do komposesoratu obce Mliecno a kde mal L. Csiba prenajaty pol’ovny revir. Okrem vlastnych zberov (pine datovanych a lokalizovanych) mal vo svojej zbierke aj oologicky material (vacsinou z kazdeho druhu len po 1 vajci), ktory dostal od S. Drugu zo Samorina6 a od K. Kunszta. Tento material pochadzal z neznamych lokalit, aj mimo oblast’ Podunajska7 . V rokoch 1929 az 1931 zhromazdil aj mensiu kolekciu (46 ex.) kozkoveho materialu vtakov, vacsinou z okolia svojho bydliska. V roku 1938 uverejnil svoj prvy ornitologicky clanok o potravnych vzt’ahoch niektorych druhov vtakov (Falco cherrug, Milvus migrans, Phalacrocorax carbo) na Zitnom ostrove (Csiba 1938b). 6 Sandor Druga bol v rokoch 1891-1904 -? predsedom okresneho uradu v Samorine (foszolgabi'rd). Na hornom Zitnom ostrove sa snazil rozsi'rit’, v tom case vel’mi popularny, chov priadky morusovej (Csiba & Presinszky 1993). Ako zberatel’ oologickeho materialu je uplne neznamy. Akym sposobom a kde zlskaval oologicky material sa nevie. 7 Napriklad v zbierke mal po 1 vajci z druhov: Turdus pilaris, Lagopus mutus, Fulica cristata, Chlidonias nigra, Sterna minuta, Larus canus, Anas penelope, Spatula clypeata, Mergus serrator, Charadrius alexandrinus (vsetko od S. Drugu), Bubo bubo (od K. Kunszta). Pri tomto darovanom oologickom materialy si L. Csiba zapisoval len datumy kedy vajcia dostal (v rokoch 1929-1930) a kto mu ich daroval. V zbierke mal mat’ aj vajcia Tringa ochropus (L. Csiba in litt. A Stollmannovi, Stollmann 1995a), avsak v jeho zaznamoch o tomto druhu nic nenachadzame a povod tychto vajec nie je znamy. Tret’ou oblast’ou trvaleho zaujmu L. Csibu bola etnografia a regionalna historia. V regione horneho Zitneho ostrova zbieral a zapisoval si l’udove zvyky, pranostiky, povery, prislovia a porckadla. Cast’ z tychto etnografickych a historickych zapisov aj sam publikoval (Csiba 1935e, 1935f, 1937,1938a, 1938c, 1938d, 1939, 1946, 1947, 1948, 1958), avsak vacsia cast’ z tohto materialu, ktora sa v rukopise zachovala, bola spracovana a uverejnena az neskor po jeho smrti (Stollmann 1990, Csiba & Presinszky 1993, Presinszky 1996, Presinszky &Mdricz 2002, Kovacs 2004, Ozogany 2013). V 1930-tych rokoch zila mala dedinka Mliecno aj kulurno-spolocenskym zivotom (organizovali sa tu divadelne predstavenia, bol tu zalozeny sportovy spolok, kniznica). V tom case (na zaklade zakona este z roku 1919 - pozri napriklad Matula 1934) sa v byvalom Ceskoslovensku postupne zakladali tzv. okresne osvetove zbory a v jednotlivych obciach tzv. miestne osvetove komisie. V decembri 1937 bola zalozena osvetova komisia aj v Mliecne, ktora si kladla za ciel’postavit’ v obci kulturny dom. Za predsedu komisie bol zvoleny L. Csiba (Presinszky 2005: 332).
