Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (23. évfolyam, 2005-2014)

Francová, Zuzana: Pamiatky na šamorínskych mlynárov v zbierkach Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede a Múzea mesta Bratislavy

Pamiatky na samorinskych mlynarov

slavovo namestie). Tuto vel’mi znamu tlaciaren v roku 1833 zalozil Anton B. Schmid. Mala vlastnu pfsmolejareri a po modernizacii v roku 1847 ako prva tlaciaren v Presporku zaviedla parny pohon strojov. V rokoch 1838 - 1848 posobila pod nazvom Schmid a spol. a po roku 1848 ju prevzal brat zakladatel’a Frantisek Schmid. Tlacili sa tu vacsinou nemecke knihy, noviny a casopisy, ale tiez niektore slovenske tlacoviny.8

8 Tlaciaren v roku 1859 odkupil Henrich Sieber, v rokoch 1863-1867 patrila jeho dedicom, ako najomca ju viedol Frantisek R. Mayer. Neskor sa dostala do vlastm'ctva najomcu, ktory ju roku 1872 predal Frantiskovi Nirschymu a spol. Nakoniec v rokoch 1878-1880 patrila Stefanovi Nirschymu.

BREZA, Vojtech. Tlaciarne na Slovensku 1477-1996. Polygrafie na Slovensku - Univerzitna kniznica Bratislava - Matica slovenska. Bratislava: 1997, s. 42.

9 SPIESZ 1983, c. d., s. 75. Toto nariadenie suviselo s d’alsimi reformami, ktore Maria Terezia zaviedla v oblasti cechovnictva.

Na pravej strane atestu je tlacou znovu uvedene meno Ignatza Bokora (Bokor Ignatzfoltalalt).

Analyzovany dokument je pomerne neobvykly z viacerych hladisk. Zachovane cechove listiny tohto druhu - vyucne listy ucriov alebo potvrdenia pre vandrujucich tovarisov - sa vyznacuju unifikovanou standardizovanou podobou.Text na nich byval vopred preddaceny a rukou sa vol’ne vpisovali len udaje o osobe, pre ktoru boli vydane: predovsetkym meno, miesto povodu, vek, osobna charakteristika (druh postavy, farba vlasov), prip. i vierovyznanie a doba trvania ucriovskeho pomeru. Listiny sucasne potvrdzovali („atestovali“) moralnu bezuhonnost’ menovaneho - jeho dobre spravanie sa, vernost’, usilovnost’, tichost’, mierumilovnost’ a cestnost’. Boli tak nevyhnutnymi odporucaniami pre mladych remeselnikov v ich d’alsom pracovnom zivote. Povinnost’ vyziadat’ si od kazdeho majstra vysvedcenie o dobrom spravanf zaviedli pre tovarisov v Uhorsku v roku 1766.9

Hoci tato listina tiez obsahuje nevyhnutnu pasaz o moralnom spravani, je svojmu drzitel’ovi celkom individualne „usita na mieru“. Rozdiel je predovsetkym v tom, ze nebola vystavena pre tovarisa ale uz pre majstra. Dozvedame sa z nej, ze mlynarsky majster Fiser (azda Fiser?) zaciatkom roka 1850 zlozil majstrovsku skusku a v cechu poctivo pracoval viac ako tri roky. Potom sa zo Samori'na odst’ahoval a predmetny atest mu vydali na zaklade jeho vlastnej ziadosti ako odporucanie. Na miesto Fiserovho d’alsieho posobenia by mohla poukazovat’ veta v uvode textu, v ktorej sa spomina predstavenstvo a clenovia mlynarskeho cechu v Presporku/Bratislave.

Zaujimava je aj formalna stranka listiny. Jej zahlavie nezdobf veduta, ako tomu vo vacsine takychto pripadov byvalo. Stred asymetrickej kompozicie tvorf dominantny moti'v Panny Marie s Jeziskom stojacej na podklade vytvorenom z rokajovitych utvarov. Obe postavy su oblecene v bohato zdobenych satach a na hlavach maju korunky a okolo nich svatoziaru. Panna Maria na svojej pravej ruke drzi diet’a, v lavej ruke drzi zezlo v podobe stylizovanej l’alie. Po stranach