Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (23. évfolyam, 2005-2014)

Francová, Zuzana: Pamiatky na šamorínskych mlynárov v zbierkach Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede a Múzea mesta Bratislavy

Mgr. Zuzana Francova

Pamiatky na samorfnskych mlynarov

v zbierkach Zitnoostrovneho muzea

v Dunajskej Strede a Muzea mesta Bratislavy

Mlynarstvo ako jedno z najvyznamnejsfch potravinarskych remesiel malo v minulosti na Slovensku silne zastupenie. Bolo rozsirene tak v mestach, ako aj na vidieku. Hlavnou pracovnou naplnou mlynarov bolo mletie obilia na muku.

Mlynari pracovali zvacsa dost’ rozptylene, d’aleko od seba. Tomuto specifickemu charakteru remesla a s tym suvisiacej potrebe organizovania sa majstrov podia vacsich teritorii sa prisposobovali i mlynarske cechy. Vytvorili sa dva ich typy: miestne a oblastne.

V Presporku

(Bratislave) bol miestny cech mlynarov zalozeny uz v roku 1582. Patrili do neho aj mlynari z Devina, Pezinka alebo Mosta na Ostrove.1

Oblastne cechy spajali mlynarov podia riek. Na Zitnom ostrove v roku 1712 vznikli az dva oblastne cechy, ktore sa odlisovali podia technoldgie pouzivanej pri praci - jeden zdruzoval mlynarov, ktori pouzrvali vrecia na muku (pyth'ky) a druhy tych ostatnych.2

1 SPIESZ, Anton. Remeslo na Slovensku v obdobiexistencie cechov. Bratislava: Vydavatel’stvo SAV 1972, s. 283-284.

2 SPIESZ, Anton. Remesla, cechy a manufaktury na Slovensku. Bratislava: Osveta 1983, s. 76.

3 Dostupne na internete: http://www.regionds.sk/?mod=static&p=sa&tp=region

(november 2013).

4 SPIESZ 1972, c. d„ s. 234.

Mlynari posobili tiez v Samorine, ktory sa uz ku koncu 14. storocia stal centrom obchodu Zitneho ostrova a rozvijala sa v nom aj remeselna vyroba. Sl’ubny vyvoj mesta prerusili turecke vpady v 16. storocf. V roku 1589 Samorin stratil status slobodneho kral’ovskeho mesta, ale uz od 17. storocia sa opat’ stal hospodarskym a obchodnym centrom horneho Zitneho ostrova.3

V prvej polovici 19. storocia v meste existovalo spolu 33 remeselnych odvetvi a pracovalo tu 168 majstrov, ktori zamestnavali 81 tovarisov. Mlynarstvom sa v tomto obdobf zaoberalo 11 majstrov. Bolo to tretie najrozvinutejsie remeslo v Samorine, a to po cizmarstve, ktoremu sa venovalo 42 remeselnfkov a sevcovstve s 13 majstrami.4

V zbierkach

Zitnoostrovneho muzea v Dunajskej Strede sa nachadzalenjediny dokument viazuci sa k samorinskym mlynarom. Je nim atest - potvrdenie,