Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (20. évfolyam, 1996)
Szerencsésová, Magdaléna: Pohľad do minulosti Kračian
poddaní v rámci prác na panskom. Každý poddaný bol povinný odpracovať týždenne 1 deň na majetku svojho zemepána. Podľa starodávnych zákonov vlastníkmi pozemkov, ktoré užívali poddaní, boli zemepáni. Aj napriek zotrvávaniu feudálnych pomerov vo všetkých Kračanoch boli viditeľné známky pokroku. Postupne sa menila tvár krajiny. Ustupovali močiare, a trasoviská. Revolúcia v roku 1848 priniesla poddaným oslobodenie. Snem vyriekol: „Všetci obyvatelia Uhorska a pričlenených území bez rozdielu a rovnomerne plnia všetky občianske povinnosti.“ Pán a sedliak sa stali pred zákonom rovnoprávnymi. Zrušili poddanské dane, deviatok a práce na panskom. Päť rokov po zrušení poddanstva na základe cisárskeho rozhodnutia o urbároch došlo v roku 1853 medzi kračianskym sedliactvom a zemepánmi týchto obcí k dohode, podľa ktorej definitívne odčlenili pozemky zemepána od pozemkov sedliactva. Po tejto dohode bola tunajším sedliakom pridelená štvrtina pozemkov. Odteraz bolo možné presne určiť rozsah pozemkov, ktoré prejdú do vlastníctva rodín jednotlivých sedliakov. Tomuto cieľu slúžilo od roku 1866 vymeriavanie pozemkov, mapovanie a napokon zavedenie' pozemkových kníh. Po oslobodení spod poddanstva sa mnohí kračianski sedliaci stali drobnými nájomcami, lebo rodina Bartalová dala časť svojich pozemkov do prenájmu svojim bývalým poddaným. Život týchto drobných nájomcov však nebol lepší ako v časoch poddanstva, lebo nájomné za pôdu bolo veľmi vysoké. V čase, ked poľnohospodárske stroje vytláčali živú ľudskú prácu, aj gazdovia sa usilovali zbaviť svojich nájomcov. Z chudobnejších sedliakov sa iba máloktorým pošťastilo kúpiť si vlastný pozemok. Ostatní si ich prenajímali. Takéto rodiny zapájali do práce všetkých svojich členov. Vstávali veľmi zavčasu. Aj ženy vychádzali do polí, pritom sa museli postarať aj o domácnosť a gazdovstvo. Pracovali aj deti, odmala pásli husi a kravy. Na ich odievanie nie veľmi zvyšovali prostriedky. Od skorej jari do neskorej jesene chodili bosé. Horší bol osud tých rodín, ktoré žili z nádennej práce-. Ak takéhoto mládenca — nádenníka vzali za vojaka, bolo to preňho oslobodenie a prinieslo mu to niekoľko bezstarostných rokov. Častejšie jedol mäso, chodil čisto oblečený. Keď sa vrátil domov, pokračoval tam, kde prestal. Opäť bol z neho bíreš a nádenník. Najdôležitejšou prácou nádenníkov bola žatva. Pred žatvou dostali komencie, aby v čase ťažkých žatevných prác mali dostatok potravy a vládali pracovať. Denne pracovali od štvrtej hodiny rannej do desiatej večera. Keď sa takýto mládenec oženil a nemal byt, zjednal sa za sluhu u Bartalov (Ivana alebo Aurela), aby sa mohol nasťahovať do niektorej z miestností určených pre čeľaď. -Obaja spomínaní statkári mali po 20—25 čeľadníkov. V Kračanoch sa málokedy objavil cudzí čeľadník. Na oboch statkoch slúžili ľudia z dediny. Duch osvietenstva sa len veľmi pomaly dostával do týchto dedín. V roku 1886 je zavedená povinná školská dochádzka. Aj v Kračanoch sa otvára škola, ale deti chudobnejších sedliakov si len zriedkakedy sadajú do školských lavíc. Od šiestich rokov sú nútené pracovať, do školy chodia len v zime. Do tridsiatych rokov nášho storočia okrem detí zemepánov neštudovalo z týchto dedín ani jedno dieťa.