Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (19. évfolyam, 1995)
Izsák, Gabriel: Reintrudukcia hraboša severského v strednej časti Žitného ostrova (úvod)
tng. Gabriel Izsák Reintrudukcia hraboša severského v strednej časti Žitného ostrova Úvod Hraboš severský (Microtus oeconomus, Pallas, 1776), obýva pomerne rozsiahly areál na severe Eurázie a pravdepodobne aj v severozápadnej časti Severnej Ameriky. Je veľmi podobný hrabošovi močiarnemu (Microtus agrestis Linnaeus, 1789) a má aj podobné ekologické nároky. Možno ho považovať za geografického vikarianta tohto druhu. Na severe Európy žije nominotypická forma, ktorá zasahuje na juh až do Meklenburska. Ako glaciálny relikt vyskytuje sa aj v Maďarsku (v okolí Neziderského jazera, Balatonu a v močiaroch pri Dunaji). V uvedenej palearktickej oblasti žije asi 20 geografických rás tohto druhu. V panónskej oblasti Maďarska a u nás na Podunajskej rovine sa vyskytuje poddruh hraboš severský stredoeurópsky (Microtus oeconomus méhelyi Éhik, 1928). Niekoľko lokalít bolo zistených predovšetkým na Žitnom ostrove, ale aj pri Bratislave a v Kolárove (Pecina a kol., Gazelia 20, 1993 Praha). Pôvodné stanovištia tohto vzácneho, chráneného druhu — zaradeného do Červenej knihy — boli ohrozené výstavbou vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Počas výstavby značná časť menších mokradí bola zavezená, skultivovaná a u ostatných sa prejavilo kolísanie hladín spodnej vody. Následkom toho na niektorých lokalitách celkom vymizol. Odchyt chovnej populácie Ohrozenie tohto reliktného druhu bolo hlavným motívom založenia záchranného chovu pri Krúžku mladých prírodovedcov v Zoologickej záhrade Praha. Z iniciatívy a za pomoci RNDr. Ľ. Brteka (Prírodoved. fakulta UK v Bratislave) a RNDr. J. Vargu (ÚŠOP v Bratislave) podarilo sa získať výnimku na odchyt od Slovenskej komisie pre životné prostredie a založiť záchranný chov v zoo. Na základe' rozhodnutia Slovenskej komisie pre životné prostredie (čj. 512/35/00P/92) odchyt jedincov sa uskutočnil v rezervácii Čičovské mŕtve rameno (okr. Komárno) 12. až 17. októbra 1992. Podľa dr. P. Pecinu lokalita odchytu — kde sa mu podarilo získať 3 samcov a 3 samičky — sa nachádzala na západnej strane mŕtveho ramena, v porastoch ostríc s prímesou vysokých jemnostebelných tráv. O hojnom výskyte hraboša severského v silne podmáčaných porastoch ostríc svedčilo mnoho stôp. Pravdepodobne tento typ trstinou zarastených magnocaricet im najviac vyhovuje preto, lebo im trstina a ostrice slúžia ako hlavný zdroj potravy (Pecina a kol., Gazelia 20., 1993 Praha). Chov hrabošov Hraboše boli chované po pároch vo vaničkách z umelej hmoty typu T 3 (firma Velaz). Početné odstavené vrhy a niekoľko rovnako starých vrhov sa umiestňovalo do väčších nádob typu T 4. Aby hraboše nemohli uniknúť, drôtené veká boli zaťažené kameňmi. Ako podstielka slúžila 3 cm vrstva hoblín, na ktorú do jednej polovičky vaničky až po veko dali kvalitné seno. Čistenie sa vykonávalo raz za týždeň.
