Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (18. évfolyam, 1994)
Mag, Július: Tridsať rokov Žitnoostrovského múzea
Tridsaf rokov Žitnoostrovského múzea O činnosti Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede prvý raz v roku 1984 vyšla rozsiahlejšia publikácia pod názvom „Dvadsať rokov Žitnoostrovského múzea“, ktorej autorom bol Július Mag. Ako to vyplýva i z názvu, bola to rozpomienka na minulosť múzea pri príležitosti dvadsiateho výročia jeho vzniku. O tri roky na to, v roku 1987, z pera Oľgy Bevilagua vyšla štúdia „Fakty z histórie bývalého šamorínskeho Žitnoostrovského múzea“ venovaná šamorínskemu predchodcovi dnešného Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede. Ornitologickou zbierkou šamorínskeho múzea sa zaoberá vo svojej práci Ondrej Stollmann. Uverejnil ju v Spravodaji múzea v roku 1987. Bela Marczell, prvý riaditeľ Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede, v kronike múzea píše o jeho zrode a prvých krokoch takto: „Každý národ si váži svoje tradície, historické, národopisné, umelecké hodnoty. Starostlivo si ich chráni pred pustnutím, zberá ich pamiatky a ukladá v múzeách. A návštevník múzea s dojatím prechádza popri nich, aby načúval, ako tieto mŕtve predmety zrazu prehovoria, oživujú dávnu minulosť, ťažký život otcov a dedov. Pred jeho očami sa odkrývajú uplynulé storočia a tisícročia so svojimi slávnymi i smutnými udalosťami. A minulosť poúča, varuje, ukazuje cestu do budúcnosti. Preto sa vraciame k jej bohatým prameňom, obdivujeme jej veľké diela a chránime tradície. Zhromažďovanie pamiatok zašlých čias je takmer tak staré ako ľudská civilizácia. Z počiatočnej súkromnej zberateľskej aktivity jednotlivcov sa v priebehu XIX. storočia postupne vytvárali múzeá — vedecky organizované a usmerňované, a pritom prístupné najširšej verejnosti. S dnešnou podobou múzeí sa prvýkrát v histórii stretávame po Francúzskej revolúcii. V minulom storočí sa v nasledujúcich rokoch po celom svete rad za radom otvárajú ďalšie múzeá. Tak sa i na Žitnom ostrove koncom dvadsiatych rokov nášho storočia rozvinula iniciatíva, z ktorej sa napokon zrodilo Žitnoostrovské múzeum v Šamoríne. Táto ustanovizeň dostala priestory pre svoju činnosti v prízemnej časti tamojšieho obecného domu. Na jej čele stál ANTAI, KHÍN — vedec, pedagóg, ktorý po roku 1945 odišiel do Budapešti a pôsobil tam v poľnohospodárskom múzeu až do svojej smrti. Jeho výskumná činnosť bola zameraná predovšetkým na oblasť rybolovu. Zakladateľ múzea Anton Khín si zasluhuje, aby sme sa s jeho životom oboznámili trocha hlbšie a podrobnejšie. Vyberáme z práce Oľgy Bevilagua z roku 1987: „Narodil sa 18. apríla 1884 v malej rybárskej dedinke Vojka nad Dunajom, ktorá stojí na brehu Dunaja. Jeho predkovia sa po mnoho generácií venovali rybárstvu. Nie div, že po celý svoj život prechovával k tomuto pradávnemu zamestnaniu neobyčajnú lásku a úctu. Rybárskou tematikou sa zaoberá aj vo väčšine svojich národopisných výskumov. Vysokoškolské štúdiá ukončil v Budapešti, tam získal v roku 1908 diplom stredoškolského učiteľa. Ako pedagóg pôsobil od roku 1908 do roku 1940. Do roku 1919 učil na učiteľských ústavoch v Kláštore pod Znievom a v Turčianskych Tepliciach. Neskôr dostal miesto na meštianskych školách v Bratislave a potom v Šamoríne. V roku 1940 prešiel do Levíc, kde sa stal riaditeľom tamojšieho učiteľského ústavu, a onedlho nato sa odsťahoval do Budapešti. Tu ho v roku 1941 zvolili za riadneho člena
