Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (18. évfolyam, 1994)
Mag, Július: Tridsať rokov Žitnoostrovského múzea
obecných kroník. Pracovnici múzea ich postupne pozbierali a skontrolovali z hľadiska obsahu i formy. O kontrole kroník vyhotovili písomné hodnotenie. Vypracované hodnotenia spolu s návrhami na odstránenie nedostatkov potom zaslali príslušným miestnym národným výborom. Po dôkladnej a obsiahlej kontrole obecných kroník sme dospeli k záveru, že v záujme predchádzania chybám, aké sa v kronikách vyskytli, bude potrebné zostaviť a vydať dôkladne a podrobne vypracované pokyny na vedenie obecných kroník. Takýto materiál vyšiel v roku 1978 pod názvom Metodický návod na písanie kroniky. Je to dvojjazyčná publikácia, ktorá prístupným štýlom informuje o poslaní obecných kroník a o zásadách ich vedenia. Zdôrazňuje, že kronika musí vecne a objektívne zobrazovať vývoj obce. Do kroniky sa môže zaznamenať iba taký text, ktorý je schválený predstavenstvom obce. V roku 1984 — tiež v záujme skvalitnenia úrovne obecných kroník — múzeum rozmnožilo a odoslalo do všetkých obcí (aj miest] okresu smernice Ministerstva kultúry SR súvisiace s písaním kroník. Tento metodický materiál jednoznačne vymedzuje nielen to, aký má byť vzhľad obecnej kroniky, čo majú obsahovať úvodné strany, ale i to, aké údaje musí kronikár uvádzať. Nasledujúca metodická pomôcka vyšla 5. apríla 1987. Bol to metodický list, v ktorom múzeum informovalo predstavenstvá obcí a kronikárov o jednotných zásadách odmeňovania kronikárov. Pravidelné metodické návštevy a organizovanie okresných metodických seminárov priniesli očakávané ovocie. Obce starostlivo dohliadali na kvalitu svojich kroník a takých obcí bolo čoraz menej, v ktorých neviedli obecnú kroniku. Za tridsať rokov existencie múzea — od roku 1964 do 1994 — vykonali jeho pracovníci 662 metodických návštev a zorganizovali Z metodických seminárov. V posledných rokoch — po roku 1990 — venovalo múzeum osobitnú pozornosť tým obciam okresu, ktorým sa po kratšom či dlhšom zlúčení s inou obcou opäť podarilo osamostatniť. V okrese Dunajská Streda sú to nasledovné obce: Vieska, Horné Mýto, Bellová Ves, Dunajský Klátov, Mad, Malé Dvorníky, Povoda a Macov. V roku 1994 ich nasledovali obce Kyselica a Čenkovce. Pri metodických návštevách sa zistilo, že nielen novovytvorené, ale aj niektoré ostatné obce — keďže na ich čelo sa dostali noví ľudia — by opäť uvítali vydanie stručného metodického návodu pre obecných kronikárov. Tejto požiadavke sme vyhoveli, keď sme vypracovali a 8. mája 1993 vydali metodický list s- názvom Metodický návod na vedenie obecných kroník, ktorý stručne zhrňuje poznatky o písaní kroník. d) Fašiangová obchôdzka Je to z národopisného hľadiska mimoriadne zaujímavý fašiangový ľudový zvyk, ktorý dodnes žije v niektorých obciach horného Žitného ostrova. O pôvode tejto fašiangovej hry spojenej s výstupom masiek, o jednotlivých postavách, ktoré sa na nej zúčastňujú, a o ich oblečení vypracoval Béla Marczell krátku štúdiu, ktorá môže slúžiť aj ako metodický návod pre tých, ktorí chcú znova oživiť tento zvyk. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa Žitnoostrovské múzeum snažilo zvečniť na fotografiách momenty tohto zvyku v niekoľkých obciach okresu. V posledných rokoch — keďže múzeum má vlastnú videokameru — robíme aj videozáznamy z tohto milého zvyku. Prvý videozáznam urobilo múzeum v roku 1990 v Rohovciach. Neskôr, y roku 1991 v Hubiciach, v roku
