Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (18. évfolyam, 1994)
Mag, Július: Tridsať rokov Žitnoostrovského múzea
miestnené kancelárie rôznych iných organizácií. Výstava na poschodí pozostávala z nasledovných častí: Pamiatky ľudovej architektúry (fotografie), žitnoostrovská sedliacka kuchyňa, kuchyňa s otvoreným komínom, žitnoostrovská sedliacka izba, pracovné nástroje ryžovačov zlata, čistá izba z Martoviec, nástroje na tkanie, pradenie, resp. fotografie týchto nástrojov, niekoľko ukážok častí ľudového odevu, ako i izba a kuchyňa zariadené ľudovým barokovým nábytkom. 9. novembra 1973 bola otvorená na poschodí — na úkor časti národopisnej výstavy —pamätná výstava venovaná robotníckemu hnutiu v okrese. Výstavu, ktorá zaberala tri miestnosti, pripravil podnik EXPO v spolupráci s pracovníkmi Slovenského národného múzea. Text k tejto výstave preložil do maďarčiny Béla Marczell. Staré zbrane, mince, billogy, obrazy sú rozmiestnené na schodišti a na chodbe prvého poschodia. Stále výstavy, ktoré boli otvorené v roku 1973, zostali prakticky do roku 1978 nezmenené. V roku 1978 sa začala montáž akumulačných kachieľ FIKOTERM vo všetkých miestnostiach múzea. Podľa vopred vypracovaných plánov káble ukladali do muriva, a preto sa museli všetky vystavené exponáty pozbierať a odložiť. Poznamenávame, že do roku 1978 nebolo v budove múzea vyriešené kúrenie. Troje železných kachieľ na tuhé palivo a niekoľko elektrických ohrievačov vykurovalo administratívne miestnosti. Vo výstavných priestoroch sa nekúrilo vôbec. Od roku 1979 vďaka elektrickému vykurovaniu je v celej budovei múzea príjemne teplo. Po spomínaných montážnych prácach sa väčšina exponátov dostala späť na svoje miesto a doplnili sa novšími predmetmi. Zostali žitnoostrovská sedliacka kuchyňa a izba, nástroje na ryžovanie zlata a tkáčske náčinia. Výstava bola rozšírená o ukážky ľudovoumeleckých výrobkov, o pamiatky cechovníctva, o jedáleň zariadenú barokovým nábytkom. Do jednej miestnosti bola uložená zbierka dokumentov robotníckeho hnutia v okrese. Túto reorganizáciu stálych expozícií, ako i zriadenie nových, vykonali pracovníci múzea sami bez vonkajšej pomoci. Stále výstavy teda obsadili všetky priestory na poschodí a zostali bez podstatných zmien až dodnes. Na prízemí boli umiestnené kancelárie, knižnica, fotolaboratórium, archív a tri miestnosti boli určené na organizovanie periodických výstav výtvarného umenia. Za roky existencie múzea sa menil aj počet jeho pracovníkov. Do roku 1976 sa tento počet rozrástol na osem — po prijatí samostatného sprievodcu, konzervátora, knihovníka, účtovníka a historika umenia. Dňom 1. októbra 1976 sa na čelo Žitnoostrovského múzea dostal nový riaditeľ — Július Mag. Július Mag prišiel na Žitný ostrov z Medzidobrožia, kde pôsobil do roku 1976 ako riaditeľ Základnej školy v obci Biel. Neskôr pribudli k odborným pracovníkom múzea ďalší — historik, etnograf, archeológ a v roku 1984 aj biológ. Dá sa povedať, že tento počet odborníkov je optimálny pre prácu múzea. S takýmto kolektívom odborníkov sa múzeum dokáže venovať výskumom v ktorejkoľvek dôležitej oblasti, ako i publikovaniu výsledkov výskumu na stránkach Spravodaja múzea, ktorý pravidelne vychádza od roku 1977. V nasledovných kapitolách by sme chceli predstaviť pestrú prácu múzea podľa jednotlivých oblastí jej činnosti. Chceme hovoriť o zbierkach múzea, o stálych expozíciách, o metodickej činnosti, o periodických umeleckovýtvarných a národopisných výstavách, o rozširovaní objektov múzea a o publikačnej činnosti pracovníkov múzea.
