Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)
Csóka Ede: Neobvyklá kronika (úryvok)
bol prebudovaný v renesančnom slohu. Prestavaný bol v roku 1780 a 1961. Patrónom kostola bol Amadé László, ktorý v roku 1779 dal zvýšiť strednú časť kostola o 1 m. Je zvláštnosťou kostola, že kazatelňa Je umiestnená nad jedným z vedľajších oltárov. Oltár a kazatelňa pochádzajú z roku 1721. Obraz nad kazateľňou pochádza z roku 1740, je španielskeho pôvodu a zobrazuje sv. Jakuba. Hlavný oltár bol zhotovený v rokoch 1750—1766, vidieť na ňom Máriu na rukách s Ježišom. Stĺpy na ľavej a pravej strane oltára pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Vedľajší oltár na pravej strane je z roku 1725 — zobrazuje krstenie Ježiša. Nad oltárnym obrazom je menší obraz a nad ním ešte menší. Teda oltár na pravej strane má až tri obrazy: 1. Pokrstenie Ježiša 2. Anjelský pozdrav 3. Svätá mať v kolíske. Kostol bol renovovaný v roku 1928. Fotodokumenty z rokov 1930— 1940 potvrdzujú, že promenádu vedúcu ku kostolu zdobili agátorady, na ich mieste je dnes park. Pred vchodom kostola stojí kamenná lavica, na ktorú posadili hriešnika, aby sa hanbil pred ostatnými. 31. mája 1992 v krásnom prostredí záhrady kostola bol slávnostne odhalený pomník I. svetovej vojny. Kríž medzi dvoma krídlami ochraňuje obete vojny, ktorých mená sú vyryté na soche. Csóka Ede Neobvyklá kronika Úryvok Stolica Vojka Pri Dunaji na vrchoch prirodzeného trojuholníka ležia tri malé dedinky: Vojka, Dobrohošť a Kyselica. V pradávnej minulosti tu boli len močiare, kde aj v súčasnosti husto rastie trstina, už zďaleka kývajú svetlozelené topole a zlatožlté vŕby. Človek mal dojem, že vidí akoby tri zelené kytice. Domy boli postavené väčšinou z tehál s červenou škridlicovou strechou, ale boli medzi nimi aj také, ktoré mali múry z prútia a blata, strechu z trstiny alebo zo slamy. Tieto tri dedinky tvorili jednotu, kým násyp vodného diela nevytrhol a neoddelil osadu Kyselicu od ostatných. Polovicu dediny asanovali, zbúrali, z druhej polovice ľudia nedovidia do kedysi susedných dedín. Len ťažko si zvykne na novú materskú obec Rohovce. Pre vysoký násyp aj slnko skôr zapadne. V historiografii spomínajú Vojku ako jednu z najstarších osád, kde feudálni hodnostári vládli, panovali cez stáročia pod zástavami výbojných arcibiskupov. Obec je spomínaná už v roku 1186, ako súčasť bratislavského hradu. Počnúc týmto rokom bola sídlom stolice arcibiskupstva a cirkevných praediálnych šľachticov. Od Bélu III. dostala obec svoje výsostné práva, miestna súdna stolica bola nezávislá od župy až do roku 1848.
