Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)
Bevilagua Olga: Úryvky z dvoch vlastivedných štúdií - Szerencsés Magdolna: Historické pamiatky obce Vrakúň
Úryvky z dvoch vlastivedných štúdií V knižnici Žitnoostrovského múzea vidíme a vítame v posledných niekoľkých rokoch stále viac žiakov, učiteľov a odborníkov. Zvýšil sa záujem o udalosti v blízkej a pradávnej minulosti. Množia sa rady tých, ktorí sa chcú oboznámiť s hodnotami rodnej zeme. Tieto návštevy sa neraz stanú základom pre písomné úlohy a konkurzné práce. Pracovníkov múzea napĺňa s radosťou vedomie, že môžu byť v tomto spolupracovníkmi a pomocníkmi. Knižnica by mohla prevziať na seba úlohu zhromažďovania takých diplomových prác, úloh, štúdií, ktoré sa zaoberajú s históriou, tradíciami, prírodopisom, duchovnou a materiálnou kultúrou Žitného ostrova. Na tomto mieste uvbdieme úryvky z dvoch vlastivedných štúdií; ktoré boli ocenené podľa kritérií konkurzu. Prvý úryvok je z práce Szerencsés Magdolny, ktorá nesie názov Nyékvárkony (Vrakúňj a bola oceneňá na konkurze vypísanom Rákócziho. zväzom v Maďarsku. V poradí druhý úryvok je z práce autora Csóka Ede, ktorá bola hodnotená na konkurze Nadácie Lakitelek, v marci t. r. Oboznamuje čitateľa s históriou a tradíciami troch malých obcí Žitného ostrova ( Vojka, Dobrohošť, Kyselica). Tento úryvok obsahuje údaje o stolici s Vojka, ktorá oblasť kedysi, tvorila samqstatnú cirkevnú a správnu jednotku aj v rámci Žitného ostroya. , Zostavila: Bevilagua Olga , . , j. p) .. > . í, • r ■' Szerencsés Magdolna » . . . í Historické pamiatky obce Vrakúň „Pripomínať si minulosť znamená vážiť si tradície, služba novému je prejavom pravého humanizmu. Ľúbiť, vážiť si a chrániť zem na ktorej žili a pracovali naši predkovia, kde sme sa narodili a žijeme, odkiaľ šíne sa vzdialili, kam sa ale radi vrátime pre malý oddych — to je vlastenecká povinnosť. Každý národ je hrdý na svoju vlasť, rodnú zem. Oceňuje, pestuje a rozvíja vlastné kultúrne hodnoty a tradície. Robíme tak i my, Maďari na Žitnom ostrove, kde pri skúmaní minulosti si pripomíname vlastnú históriu, aby sme y: nej našli odkaz pre, súčasnosť.“ V historických listinách z, roku. 1015 nachádzame prvé správy o tejto dedine. Ako usadlosť Kunov patrila do župy Bratislavskej. V listinách z roku 1165 nesie názov Neek, Roku 1245 syn, Bélu IV; menom Moch daroval dedinu Nekuovi, vtedy ju volali Neeku. Roku 1260 ju spomínajú ako Warkun. Nyéki Méhes Mózes — predseda rady najvyššej kontrolnej stolice — vo svojej knihe vydanej v roku 1937 pod názvom „Rodina Nyéki Méhesa a príbuzné rodiny“ uvádza, že rod najväčšej rodiny obce (Méhes, Végh, Kosa, Nagyj pochádza z kmeňa Nyék z obdobia panovníka Arpáda. Kmeň mepom Ňyék znamená strážne miesto. Susedná obec Vrakúň (Várkonyj má pôvod kabar-kunský. V dávnej minúlosti ju nazývali Warkun, čo podľa ústneho podania znamená Kunvár. Výsostnú listinu príslušníkov kmeňa Nyék kráľ Kun László v roku 1284 potvrdil, druhú výsostnú listinu bratislavský kanonik v roku 1337, tretiu v roku 1349 kráľ Lajos, štvrtú v roku 1609 kráľ II. Mátyás dal prepísať a potvrdil.
