Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (16. évfolyam, 1992)

Liszka, József: Tradičné hospodárenie v severnej časti Podunajskej nížiny

PhDr. József Liszka

Tradičné hospodárenie v severnej časti Podunajskej nížiny

(Na margo jedného vedeckovýskumného programu)

Tradičná ľudová kultúra Podunajskej nížiny — často spomínanej ako severozápadná brána Karpatskej kotliny — vďaka osobitnej geografickej polohe územia sa súčasne viaže k vzdelanosti charakteristickej pre oblasť Panónie (čiže Zadunajská j, Karpát i palóckeho územia. A tak splynutím prvkov kultúr uvedených územných celkov sa vytvorila osobitná kultúra tejto oblasti. Doterajšie národopisné výskumy neodkryli v dostatočnej miere tieto mnohoraké väzby — komplikované interetnickými súvislosťami — a dostatočne nevyložili systém vzťahov medzi jednotlivými kultúrami. Pravda, národopisný výskum spomínaného územia, najmä jeho severných častí (oblasť Slovenska), je vcelku málo rozvinutý. Hoci dôkladné bádanie na patričnej vedeckej úrovni by iste prinieslo odpovede na rad neujasnených teoretických otázok a konečne by sme získali obraz o tradičnej ľudovej kultúre tejto oblasti.

V rámci výskumu ľudovej kultúry bolo skúmanie jednotlivých tradičných foriem hospodárenia druhoradé a nedocenené, hoci by mohlo byť z viacerých hľadísk úspešné a poučné. Ozrejmili by sa také otázky, ako je pretrvávanie niektorých archaických foriem hospodárenia, príčiny, smery a intenzita rozšírenia nových technológií, poľnohospodárskej veľkovýroby, niektoré etnické špecifiká, kultúrne väzby medzi etnickými spoločenstvami v rámci hospodárenia a pod.

I keď pomaly, v súčinnosti sa situácia mení, a mení sa k dobrému. Je vo vývoji veľkolepý výskumný program, ktorý už teraz vykazuje pekné výsledky, ale z hľadiska našej témy môže byť významná len jeho dôsledná realizácia. Prv než by som informoval o jeho cieľoch a doterajších úspechoch, v krátkosti o tom, čo mu predchádzalo.

Napriek tomu, že na spomínanom území sa v minulosti nerobili organizované národopisné výskumy, určité výsledky z oblasti bádania tradičného hospodárenia sa nájdu. Pozornosť upútali už aj v minulosti predovšetkým také starobylé zamestnania, ako sú rybárstvo a ryžovanie zlata. Popri známej prehľadnej práci Otta Hermana, ktorá sa okrem iného zaoberá aj rybárstvom v okolí Komárna, existujú i novšie podrobné popisy z týchto oblastí hospodárenia (ALAPI 1933; GÔRFOL 1976; KECSKÉS 1979, 81-133; LISZKA 1986, 639—640 atď.). O rýžovaní zlata, ako o jednom z najrozšírenejších a najznámejších pracovných odvetví na Žitnom ostrove, nájdeme zmienku už aj v národopisných dielach pochádzajúcich z 18.—19. storočia (od autorov, ako boli József Péczely a Elek Fényes). Neskôr sa stala táto téma predmetom viacerých miestnych popisov a populárno-náučných publikácií (BARANAY 1911; KECSKÉS 1979, 51—55; KHÍN 1934; LÄSZLO 1988 atd.J. Menej pozornosti venovali v minulosti koristným formám hospodárenia. Až od osemdesiatych rokov sa sporadicky objavujú údaje i z tejto sféry (napr. ANGYAL 1987; CSÔKÁS 1988; GEDAY 1982; LISZKA 1986, 638—639 atď.J. Vychá