Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (14. évfolyam, 1990)
Kováčik, Ján - Dudich, Alexander: Ektoparazitofauna drobných zemných cicavcov
Neotrombicula zaehvatkini Schluger 1948 Literárne údaje: Vajnory, Petržalka, Jarovce, Rusovce, Podunajské Biskupice (Kalúz 1981}; Gabčíkovo (Daniel 1957}. Materiál: 3467 ex. lariev z lokalít — Komárno—Apáli; Vŕbová n, Váhom— Kingyes; Cičov, Orechová Potôň; Cilizská Radvaň, Virt. Hostitelia: Cl. glareolus (87,9); M. arvalis (5,7), A. sylvaticus (3,L), A. microps (2,7), M. oeeonomus (0,3), S. araneus (0,2 %). Je to holarktický druh v našich podmienkach viazaný na lesné ekosystémy. Vyskytuje sa v priebehu celého roku a vo všetkých vegetačných pásmach. Najhodnejší druh v Podunajských lužných lesoch (Daniel 1957, Kalúz 1981), na obrábanej pôde chýba. Hostiteľmi lavier sú hmyzožravce a hlodavce, najmä najpočetnejší sylvikoný druh — hrdziak hôrny (Cl. glareolus). Neotrombicula autumnalis (Shaw 1792) Literárne údaje: Gabčíkovo (Daniel 1957); Vajnory, Petržalka, Jarovce, Rusovce, Podunajské Biskupice (Kalúz 1981). Materiál: 9 lariev z lokalít — Komárno—Apáli, Vrbpvá n. Váhom—Kingyes, Orechová Potôň, Virt. Hostitelia: Cl. glareolus a M. arvalis. Obýva rozmanité biotopy, najmä však pôvodnú a kultúrnu step (Daniel 1957). Na Žitnom ostrove je výskyt sústredený na extenzívne obhospodarované agrocenózy (úhory, pasienky) na oráčinách nebol zaznamenaný. Naše sporadické nálezy sa zhodujú so zistením Kalúza (1981), že N. autumnalis sa vyskytuje v lužných biotopoch ľavobrežnej časti Dunaja nehojne, hoc v podobných polohách Petržalky a vôbec pravobrežnej časti je to druh dominantný. Výskyt lariev je najmä v mesiacoch VII. až X. s maximom v auguste (Gorben et al. 1978). Neotrombicula earis Kepka 1964 Literárne údaje: Petržalka, Jarovce, Rusovce, Podunajské Biskupice [Kalúz 1981). Materiál: 221 lariev z lokalít — Orechová Potôň, Virt. Hostitelia: Cl. glareolus (98,2 %} a M. arvalis. Tento, ako aj ďalšie dva taxóny rodu Neotrombicula bývajú považované za geografické rasy (subspécie) N. autumnalis. Sympatrický výskyt všetkých štyroch foriem v oblasti Bratislavy (M. Karpaty, Záhorie, Podunajská nížina — Kalúz 1981, Kováčik 1984} odporuje proti tomuto ponímaniu. Sú to morfologicky a ekologicky veľmi blízke taxóny, najmä sezónna dynamika výskytu lariev má veľmi podobný priebeh. Neotrombicula inopinata (Oudemans 1909) Literárne údaje: Petržalka Kalúz 1981). Materiál: 4 ex. lariev z lokality Virt. Hostitelia: Cl. glareolus a A. sylvaticus. Druh rozšírený v celej Európe, na Slovensku známy z Vefkej Fatry, Vihorlatu, Záhoria, Malých Karpát, Plešiveckej planiny a i. (Kováčik 1983a, b, 1984, Kalúz 1981, Duďich et al. 1986). V lužných lesoch vzácne, hojnejšie sa vyskytuje na suchších biotopoch pahorkatiny a na svahoch M. Karpát. Larvy boli zbierané zo širokého okruhu hostitefov, hlavne z hrabošov ale aj zo zástupcov čeľade Gliridae (Mscardinus, Giis, Dryomys). Zo Žitného ostrova chýba doklad o výskyte.