Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (13. évfolyam, 1989)
Deraj, Michal: Rozšírenie bociana bieleho (Ciconia ciconia L.) v rokoch 1988 a 1989 v okrese Dunajská Streda
ročí. Najteplejší bol rok 1988. Množstvo ročných zrážok sa pohybuje od 550 do 600 mm. Pred rozsiahlymi melioračnými a hospodárskymi zásahmi do prírody Žitného ostrova, jeho územie tvorili prevažne vlhké lúky, pasienky, močiare a l'užné lesy. Vidiecki ľudia žili a hospodárili prevažne tradičným spôsobom a nemali ani možnosti, ani prostriedky k tomu, aby vážnejšie zmenili prírodné prostredie, ktoré skôr umne využívali pre svoje potreby, akoby ho pretvárali. Vedecko-technická revolúcia, zdokonalené výrobné prostriedky a nastúpené cesty rozvoja určili ďalší vývoj prírodného prostredia, obcí a miest. Antropogénne tlaky zhoršili životné podmienky bocianov, čoho výsledkom je súčasný pretrvávajúci pokles ich stanov. Bociany boli nútené prispôsobiť sa tomuto vývoju a hľadať si nové potravné a hniezdne možnosti, rozptýliť areál rozšírenia, získať rezistenciu voči nepriaznivým vonkajším podmienkam. To všetko však spôsobilo znižovanie ich hustoty v krajine. V budúcnosti je predpoklad, že populácia bocianov sa postupne stabilizuje, ale iba vtedy, ak prírodné, krajinné a antropogénne prostredie bude tvorené na vedeckom základe a tým vzniknú také existenčné podmienky, ktoré by uspokojili nielen životné potreby ľudí, ale aj ostatných organizmov. Aj od ich bytia závisí úspešné prežitie ľudskej populácie, jej ďalší všestranný rozvoj. INVENTARIZÁCIA ZA ROKY 1988 A 1989 A POROVNANIE SO STAVOM V ROKOCH 1968, 1980, 1983. Pri výpočte populačnej hustoty sme zistili značný pokles hniezdiacich párov, čo poukazuje na negatívne trendy vo vývoji populácie. Podľa Štollmana (1971) v okrese Dunajská Streda v roku 1968 pripadalo na 100 km2 3,9 hniezdiacich párov bocianov bielych (absolútny počet hniezdiacich párov bol 43, rozloha okresu 1078 km2). Podľa Kissa v roku 1980 na území okresu hniezdilo 28 párov bocianov bielych, t. j. na 100 km2 pripadalo 2,59 párov. V nasledujúcom období Pomíchal (1984) uvádza z územia okresu 27 hniezdiacich párov. To znamená, že na 100 km2 pripadalo 2,50 párov bocianov bielych. O niekoľko rokov neskôr sme zistili nepriaznivejší stav, konkrétne v roku 1988 sme zaevidovali 23 hniezdiacich párov, čo predstavuje priemernú hustotu 2,13 párov na 100 km2. V roku 1989 na území okresu zahniezdilo iba 19 párov, čo znamená, že na 100 km2 pripadalo iba 1,76 párov a to je už velmi zlý ukazovateľ hustoty hniezdiacich bocianov. Rok 1989 bol zaujímavý tým, že bociany vo dvoch hniezdach v Šuľanoch a v Topoľovci stratili pri potyčkách s cudzími bocianmi po tri vajcia a potom už opätovne nezahniezdili. Oproti minulému roku v Bodíkoch, Ohradoch, Medveďove, Palkovičove, a v Trstenej na Ostrove bocianie páry nemali mláďatá. Príčiny, ktoré spôsobili absenciu hniezdenia sa nám v každom prípade nepodarilo zistiť. Hniezdo v Bodíkoch navštevoval iba jeden bocian, v Ohradoch prebiehali potyčky o hniezdo, tak isto v Medved'ove a v Palkovičove, hniezdo v Trstenej na Ostrove občas navštevoval jeden bocian. Za obdobie 21 rokov (1968—1989) predstavuje úbytok 25 hniezdiacich párov t. j. 56,8 %. Môžeme konštatovať, že za posledných, približne 20 rokov klesov počet hniezdiacich párov bocianov bielych v okrese asi o polovicu! V súlade s údajmi Pomíchala (1984) v obciach Galovo, Horný Bár, Hlolice (časť St. Gala), Jurová, Mliečno, Okoč, Opatovský Sokolec,
