Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)
Deraj Michal: Poznámky k rozšíreniu avifauny časti Podunajskej nížiny
Tieto vrstvy náplavov sú rôzne hrubé a striedajú sa horizontálne i vertikálne. K týmto procesom ešte prispela rieka Váh a Nitra. Rieka Dunaj meandrovala, vytvárala mnohé ramená a bola jedným z hlavných krajinotvorných prvkov Podunajska. V súčasnosti je ním človek so svojou hospodárskou činnosťou. Pod Bratislavou sa od Dunaja odpája najdlhšie ľavostranné rameno tzv. Malý Dunaj, ktoré vytvára spolu s Dunajom a s Vážskym Dunajom ostrov približne 100 km dlhý, 25 km široký s rozlohou cca 1600 km2, nazývaný Žitný ostrov. Medzi Bratislavou a Komárnom je výškový rozdiel okolo 20 metrov. Na východe je ostrov ohraničený Vážskym Dunajom ktorý z ľavej strany priberá rieku Nitru. Jej ústie sa nachádza pri Komárne. Do rieky Nitry sa z ľavej strany vlieva rieka Žitava, ktorej ústie sa nachádza pri Martovciach. Klátovské rameno tečie na severe Žitného ostrova paralelne s Malým Dunajom, od Orechovej potône — Lúky až po Topoľníky, kde ústi do Malého Dunaja. Najcharakteristickejším biotopom sledovaného územia je teda vodný a močiarny biotop tečúcich a stojatých vôd. K tomuto biotopu sa viažu charakteristické spoločenstvá vtákov tvoriace najpočetnejšiu skupinu. Tieto sú najohrozenejšie. Ďalším charakteristickým biotopom je lesný biotop. Na sledovanom území riek Nitry, Vážskeho Dunaja, Klátovského ramena, v strednej a v dolnej časti Žitného ostrova sa nachádzajú hlavne lužné lesy vŕbovo-topoľové, ďalej topoľové monokultúry, agátové lesíky, poľné vetrolamy, remízky a stromoradia. Tieto biotopy sú v dôsledku odlesnenosti územia stále na ústupe, čo sa odráža i v druhovom zložení vtákov lesných biocenóz. Biotop polí je najchudobnejším z hľadiska druhovej početnosti vtákov. Tvorí však vyše 90 % rozlohy územia. Lúky sa zachovali iba na málo miestach v inundačných oblastiach riek, v niektorých častiach územia i mimo inundačných oblastí a využívajú sa ako pasienky, alebo sa pravidelne kosia. Známe panónske háje riedko porastené vŕbami a topoľmi sú veľmi vzácne. Kroviny sa zachovali v lesnom podraste, alebo ako ojedinelé izolované skupiny zložené hlavne z hlovov, z bazy, zo svíbu, z ruže ai. Intravilán tvoria dediny, mestá, JRD, ŠM, kde sa vyskytujú iba synantropné druhy. Priemerná ročná teplota sa v danej oblasti pohybuje málo nad 10 stupňov Celzia. Najvyššia priemerná teplota je v júli, okolo 21 stupňov Celzia, najnižšia v januári, okolo —1 až —2 stupne Celzia. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 550 mm do 600 mm. Prevládajúci smer vetra je západný až severozápadný. Najveternejšie sú jarné mesiace. Faunistické pozorovania, ktorým som sa venoval od r. 1978 do roku 1988 týkajú sa hlavne územia týchto vodných tokov: Dunaja, Vážskeho Dunaja, Nitry, Malého Dunaja, Žitavy, Klátovského ramena, ďalej niektorých umelých a pôvodných vodných plôch ako sú napr: Boheľovské rybníky, Veľkoblahovské rybníky, jazerá po ťažbe rašeliny, ramená pri riekach, močiare ,lužné lesy, polia, lúky a pasienky. Skupinu spevavcov v tomto opise vtákov vyskytujúcich sa v sledovanej oblasti zámerne neuvádzam. Túto skupinu opíšem v najbližšom spravodaji. V tomto krátkom opise sa snažím stručne opísať jednotlivé druhy vtákov (okrem spevavcovJ zistené v oblasti stredného a dolného Žitného ostrova, v oblasti rieky Vážsky Dunaj, v oblasti rieky Nitry od Martoviec po Komárno, v oblasti rieky Žitavy pri Martovciach a v oblasti Klátovského ramena. V ich výskyte prebiehajú neustále zmeny, ktoré sú dôkazom väčšej či menšej adapta bility k prostrediu a k meniacim sa životným podmienkam. Často ani nedokážeme zistiť príčiny zmien, ktoré sa prejavujú výkyvom v zložení a v rozšírení, prírastkom, či skôr úbytkom vtákov v našej krajine. Vo
