Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (11. évfolyam, 1987)
Kopócs Olga: Príspevky k histórii Žitnoostrovského múzea v Šamoríne
Zomrel v Budapešti, dňa 26. novembra 1973. Najviac údajov o jeho bádaní vykonanom na Žitnom ostrove som našla v regionálnej tlači (Šamorín a okolie — Somorja és Vidéke] a (Žitnoostrovský spravodaj — Csallóközi Hírlap). V prvom šamorínskom týždenníku v „Hornom Žitnom ostrove“ (Felsőcsallóköz) publikoval kratší populárno-vedecký článok s názvom „Ohne noci Svätojánskej — pohanské ľudové zvyky na Žitnom ostrove“. Opisuje zvyky súvisiace s letným slnovratom, ktoré ešte začiatkom 20. storočia živo pôsobili na niektorých dedinách Žitného ostrova. Článok bol uverejnený v týždenníku dňa 7. 7. 1928.32 Po všeobecnom historickom úvode, v ktorom vysvetľuje pohanský kultický pôvod zakladania ohňov na svätého Jána (24. júna), názorne ukazuje čitateľom tento zvyk na príklade jednej dediny (Holice na Ostrove). Spracoval aj zvyky spojené so zimným slnovratom a celým okruhom vianočných sviatkov. O tom napísal článok pod názvom „Vianoce a žitnoostrovské ľudové zvyky.33“ Podrobne sa zaoberal ľudovou slovesnosťou. O ľudových bájoch a mýtoch napísal prácu s názvom „Povesti o hviezdach na Žitnoosrovskom území“.34 Povesti o hviezdach a o kozmických bytostiach zaznamenal podľa rozprávania starých ľudí. Počas terénneho výskumu navštívil okrem rybárskych osád, aj ovčiarov na dunajských ostrovoch a pastierov. Ich myšlienky a duchovný život sa odzrkadľuje v rozprávkach a povestiach. Ďalšie jeho publikované práce sú „Co vraví Žitný ostrov?“ (Mit beszél a Csallóköz?), „Tátoš Göncöl “ (Göncöl tátoš). 35 Anton Khin vypracoval námety pre tých, ktorí sa zapojili do zbierania ľudových povestí o prírodných javoch. Určil témy, ako napr.: „Personifikácia mesiaca, Kráľ-mesiac. Zvieracie, rastlinné mená, názvy prírodných javov súvisiace s mesiacom. Účinok mesiaca na vodu. Význam mesačného hala, svitu, farby, pozície, splnu a zatmenia mesiaca. Choroby, ktoré spôsobuje alebo lieči mesačný svit. Aké zaklínadlá používajú ľudia? „Nový mesiac, nový krá?“ — a s ním súvisiace kúzla. Koho vidia v mesiaci? Obyvatelia (napr. drevorubač, a pod.). Dôvody zmeny mesiaca. Okruh bájí o zatmení mesiaca. Kde sa skrýva slnko v noci? Personifikácia slnka. Bohslnko. Obyvatelia slnka. Povery o slnku. Svitanie. Okruh bájí o zatmení slnka. Personifikácia mesiaca a slnka. Povery, kliatby a prísahy spojené so slnkom a mesiacom. Vzťahy mesiaca a slnka k sebe navzájom a k ostatným hviezdam. Povery o hviezdach. Ornamenty o hviezdach maľované, vyrezávané na rôzne predmety. Veštenia. Predmety a zvieratá padajúce z neba. Maďarské pomenovania hviezd, súhvezdia a povesti o nich. Dúha, fatamorgána, hromobitie, blesky. Vietor, rôzne typy a mená. Matka-vietor a pod. Sneh, hmla, dážď, rosa a pod. Zapíšte si uvedené údaje a zašlite do múzea na adresu: Anton Khin, profesor, Šamorín.“36 Anton Khin vyvíjal širokú prednáškovú činnosť. Témy svojich prednášok čerpal hllavne z bohatej ľudovej duchovnej kultúry. K prednáškam ilustrácie pripravil jeho priateľ, maliar Štefan Tallós Prohászka. Prohászka z poverenia vedeckej spoločnosti „Uránia “ pripravil' grafické listy vo formáte korešpondenčného listu, na ktorých sa často znázorňujú bytosti ľudových povestí. O týchto grafikách bližšie údaje nemáme, informácie sú čerpané z týždenníka.37 Khin sa najviac zaoberal s výskumom rybárstva. Veľa publikoval o žitnoostrovskom rybárstve. Prispieval aj do Časopisu Muzeálnej sloven-
