Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (11. évfolyam, 1987)

Kopócs Olga: Príspevky k histórii Žitnoostrovského múzea v Šamoríne

kráľovský dvor. Pracovali tu gombičkári, remenári, kováči, mlynári, rybári, výrobcovia štítov, krajčíri, čižmári a zámočníci a dokonca aj pastieri mali svoj cech. V období remeselníckej výroby sa ďalej rozvíjali ďalšie cechy až do roku 1872. Po tomto období všetky cechy postupne zanikali.

48. Listina

obuvníckeho cechu z 19. storočia, na ktorej je vidieť panorámu mesta. Z historického hľadiska je na obraze zaujímavá veža evanjelického kostola.

49. Obraz

o starom meste. Fotokópia originálnej maľby, ktorá sa nachádza v zasadacej sieni radnice. Obraz zobrazuje mesto v období bojov Thokolyho proti Turkom. Na okraji maľby je jedna historická pieseň, ktorej autorom je András Vízy,

richtár

mesta. Obraz je z historického ako aj z umeleckého hľadiska veľmi cennou pamiatkou zo 17. storočia.

50. a,

b, Halapartňa. Zbraň mestskej stráže.

51. a,

b, Valaška. Zbraň mestskej stráže. Šamorínska práca.

52. Halapartne.

53. Železný

kríž. Práca šamorínskych kováčov. Do múzea ho doniesli zo šamorínskeho cintorína.

54. Fotografie

o slávnostnom prijatí mládencov za členov Gazdovského kruhu.

aj na prvej fotografii vidíme dvoch veliteľov mládežníckej skupiny v slávnostných odevoch,

b) prvý tanečník s čutorou,

Na fotografiách c, d, e, sú ďalšie momenty slávnosti.

55. Barokový

železný kríž. Pochádza z roku 1730. Práca šamorínskych kováčov.“2*

Málo údajov sa zachovalo o ornitologickej zbierke. Šamorínsky ornitológ a preparátor,

Karol

Kunszt (1859—1939] veľmi veľa pracoval pre múzeum. Ornitologická zbierka obsahovala podľa inventárnej knihy, 234 kusov vtákov 29. Kunszt pôsobil v Bratislave, mal však blízky kontakt s riaditeľom a ornitológom múzea.

Zbierku archeologických nálezov väčšinou tvorili: fragmenty hlinených nádob, keramické, kovové predmety každodennej spotreby z doby kamennej, železnej a bronzovej. Veľmi cenné nálezy sa našli pri obrábaní pôdy, počas poľnohospodárskych prác, pri stavbách budov a pri rôznych zemných prácach. Obyvatelia darovali múzeu najčastejšie tieto zvláštne „starožitnosti“. V inventárnej knihe často nájdeme poznámku „našlo sa pri orbe“. Myšlienka vybudovania múzea na Žitnom ostrove sa stretla s pochopením v kruhu obyvateľstva. Podporovali múzeum darovaním, ako napr. svedčí o tom list jedného dedinského učiteľa, adresovaný Antonovi Khinovi. V liste zasielal múzeu sekeru a dláto z doby kamennej. „Starožitnosti“, ako on píše, našli deti bírešov na panskej role, v chotári dediny. Deti zaniesli predmety pánovi učiteľovi, ktorý ich potom daroval Žitnoostrovskému múzeu v roku 1931.30

V období medzi rokmi 1929—1933 v súdobej tlači boli pravidelne uverejňované mená darcov a zoznamy darov pre múzeum. Verejná publikácia znamenala vyznamenanie pre darcov a súčasne povzbudenie ich aktivity na hľadanie a odovzdanie všetkých hodnôt, pomocou ktorých mohlo múzeum prezentovať život obyvateľov Žitného ostrova. Medzi darcami nájdeme bohatých lekárov, advokátov, úradníkov vo vysokej funkcii, ale aj mestských remeselníkov a často aj rybárov.

Národopisné oddelenie disponovalo najväčším počtom zbierkových predmetov. Dominantom zbierky bolo rybárstvo a všetky s ním súvisiace náradia. Zastúpené boli rybárske cechy z Vojky nad Dunajom, z Dobro-