Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (11. évfolyam, 1987)
Kopócs Olga: Príspevky k histórii Žitnoostrovského múzea v Šamoríne
spoločnosti a so súhlasom evanjelickej cirkvi v Samoríne, sa zbierky múzea dostali do miestností, ktoré evanjelická cirkev poskytla pre činnosť múzea.23 Takto sa dostal zbierkový fond múzea na povalu a na prvé poschodie evanjelického kostola v Samoríne, kde boli tri miestnosti adaptované pre expozície. Výdavky na adaptáciu boli vysoké, ale po dohode s cirkvou adekvátne k vynaloženým finančným prostriedkom, múzeum dostalo na 25 rokov bezplatný nájom. Autor článku ani nepreháňal, keď šamorínske múzeum spomínal, ako „jedno z najzaujímavejšie umiestnených múzeí na Slovensku“.24 Výstava usporiadaná zo zoologickej zbierky bola inštalovaná a otvorená v budove rímsko katolíckej fary v Samoríne.25 Žiaľ, bližšie údaje o výstavách, katalógy, súpisy, zoznamy predmetov som nenašla čoho dôkazom je neistý osud múzea. Podľa dostupných dokumentov a článkov zo súdobej tlače je zostavený stručný prehľad o umiestnení Žitnoostrovského múzea v Samoríne. Muzeálna spoločnosť podporovala činnosť múzea. Na Žitnom ostrove bolo práve Žitnoostrovské múzeum jedinou maďarskou vedeckou inštitúciou. Finančnú podporu na základe žiadostí nepravidelne dostávalo od obecného úradu a čiastočne od krajského úradu. Ako stále príjmy boli iba členské príspevky muzeálnej spoločnosti, honoráre za prednášky a peňažné dary od čestných členov. Zachovali sa plány rozpočtu hospodárskej činnosti múzea z tridsiatych rokov, na základe ktorých si môžeme vytvoriť určitú predstavu o ťažkých podmienkach existencie! múzea. Príjmy boli nízke a nepravidelné, medzi výdavkovými položkami vidíme pravidelne také, ako napr. nákup odborných časopisov a kníh, vyhotovenie fotografií a propagačného materiálu, mzdy správcu a dozorcu múzea, rekonštrukcia pamiatok, nákup zoologických materiálov, národopisných predmetov, údržba miestností a pod.2,i III. □ práci muzeálnej spoločnosti Cieľom založenia muzeálnej spoločnosti a Žitnoostrovského múzea bolo, aby sa stali kultúrnym centrom celého šamorínskeho okresu a v širšom zmysle celého horného Žitného ostrova. V realizácii vytýčených cieľov malo múzeum ako hlavnú úlohu zbierať, uchovávať a spracovať hodnoty a muzeálna spoločnosť popri spravovaní múzea mala vykonávať výchovnú, propagačnú a organizačnú činnosť. Plán činnosti spoločnosti bol zostavený tak, aby zosúladil aj zberateľské úlohy múzea a tým by spoločnosť prispela k' plneniu najširších tematických oblastí v zberateľskej činnosti, ako si môžeme napr. prečítať v novinách z 18. mája 1929/27.: “1. Naše poľnohospodárstvo v minulosti a v súčasnosti, staré náradia ľudový odev, meracie prístroje a k týmto témam prislúchajúce dokumenty, spisy, obrazy. {Odborné knihy, kalendáre a pod., diplomy, hospodárske dohody, darovné listiny, nákresy hospodárskych budov, ich pôdorysy, fotografie). 2. Náboženské relikvie, náboženské knihy, listiny, doklady, ich kópie, zvyky, obradné čaty a pod. 3. Poľovníctvo v minulosti a v súčasnosti. Staré zbrane, trofeje ulovených zvierat, poľovnícke nástroje, obrazy, písomné doklady, povesti, údaje a pamiatky o zvieratkách ešte žijúcich! alebo už vyhynutých na Žitnom ostrove a pod.
