Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)

Hrubík, Pavel - Benčať, Tibor: Súhrn doterajších poznatkov zo štúdia fosílnych kmeňov dubov nájdených pri Gabčíkove

Opodstatnenosť predpokladov RNDr. Ing. D. Magica o pôvode a raste nájdených dub'ov priamo na Žitnom ostrove iste potvrdzujú aj dlhoročné fytogeografické výskumy

RNDr. E. Krippela, CSc. z Geografického ústavu SAV, ktorý sa, tiež zaoberá výskumom rastlín, čo rástli u nás v dávnej minulosti. V teplých medziľadových obdobiach boli u nás rozšírené teplomilné dúbravy či: dubové lesy, aké dnes nájdeme na okolí Stredozemného mora. Súčasná vegetácia v Európe, ale aj u nás, je natoľko narušená, že už nenájdeme pôvodné lesy ani porasty. Dokonca ani zoskupenia, ktoré chránime ako pralesy, nie sú už v pravom slova zmysle pralesy, ale staré hospodárske lesy do ktorých sa už niekoľko storočí nezasahovalo (Krčméry 1984). V nedávnej minulosti ešte rástli na Žitnom ostrove (pri hájovni Malý Dékany, neďaleko od nálezov 8.000-ročných dubov pri Gabčíkove) mohutné exempláre dubov (snáď potomkov vybagrovených dubov, Dunajovec 1981), o čom sa podrobnejšie zmieňuje Požgaj (1978). Dňa 8. augusta roku 1977 padol jeden z nich — dub letný (Quercus robur L.) Bol to najväčší strom celého Žitného ostrova. Postupne mu v posledných rokoch preschýnala koruna, hlavne vrcholové a obvodové konáre, kmeň práchnivel, zub času nahlodával jeho zdravie a stabilitu. Vyvrcholenie nastalo už v spomínaný deň v n)oci okolo 2. hod., tak ako u velikánov bývá,

zvykom,

skonávají!

pri

kľudnom počasí. Spadol pri bezvetrí po predchádzajúcom búrlivom vetre, ktorý mu odlomil jednu kostrovú vetvu. Jeho pád úplne zdemoloval a do’ zeme zatlačil náhodne pod ním stojacu vlečku a dokonale zničil neďaleký plot blízskej horárne. Velikán mal úctihodné rozmery, výšku 25 m, 35 m širokú korunu a 223 cm priemer kmeňa (meraný vo výške 1.3 m nad zemou). Odhadovaný vek bol asi 500 rokov (Požgaj 1978).

V prípade kmeňov boňovíc (nájdené spolu s dubmi pri Gabčíkove) je pravdepodobné, že boli určitú dobu nad vodou (zrejme je to i v plyvom ekologických nárokov a vlastností dreva uvedených dvoch drevín, napr. ľahšie a tenšie borovicové kmene zbstali na povrchu alebo nie tak hlboko pod vodou, aby to zamedzilo hnilobu dreva), ako to dokumentuje zhnitá, postupne až spráchnivelá časť kmeňa, rovnomerne po celom obvode a dĺžke kmeňa.

Kroky k záchrane vzácneho materiálu

Predchádzajúce správy uverejnené v tlači (Dunajovec 1981, Vávrová

1982), iniciatíva RNDr. Ing. D. Magica záujem o porozumenie pracovníkov Žitnoostrovskéhlo múzea v Dunajskej Strede, i ďalších inštitúcií okresu (ONV, odbor kultúry) i Slovenska (Národné múzeum, SZOPK), podnietili všetkých zainteresovaných k praktickej a čo najrýchlejšej záchrane vzácneho dendrologického materiálu.

Vďaka ptochopeniu a záujmu súdruha Doc. Ing. Františka Benčaťa, DrSc., riaditela Arboréta Mlyňany-Ostavu dendrobiológie CBEV SAV, vo Vieske nad Žitavou, sa začiatkom marca r. 1983 prikročilo k realizácii viacerých predchádzajúcich návrhov na vedecké zhodnotenie nájdených kmeňov dubov.

Dňa 7. 3. 1983 sa uskutočnila na mieste nálezu v Gabčíkove komisionálna prehliadka kmeňov stromov za účasti pracovníkov Arboréta Mlyňany-Ústavu dendrobiológie CBEV SAV (Ing. Pavel Hrubík, CSc., Ing. Tibor Benčať, Ing. Miroslav Golha), pričom sa urobila základná dokumentácia (zmerali sa dĺžky a hrúbky kmeňov urobila sa podrobná fotodokumentácia) a doporučil

sa

postup záchrany. Na základe záznamu zaintere-