Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Dudich, Alexander: Ektoparauitofauna cicavcov a vtákov južnej časti Podunajskej nížiny so zreteľom na Žitný ostrov. 1. Siphonaptera
R. pentacantha je príslušníkom arboreálnej fauny s úzkym hostitelským spektrom z č. Arvicolidae. Považuje sa za hniezdnu blchu, ktorá ojedinelé býva zastihnutá' v srsti hostiteľov prevažne v zimnom období. Naše nálezy sú z novembra a z januára. Z európskych druhov r. Rhadinopsylla je najviac prispôsobivý druh, vyskytuje sa od nížin až po montánne pásmo. S istotou je možné tvrdiť, že nežije v inundovaných lužných lesoch (Obr. 6 aj. Rhadinopsylla aff. isacantha (Rothschild, 1907) Literárne údaje: Podunajské Biskupice (Rosický 1957 b.) Materiál: 4 oo 1 oo z lokality Vojnice-Hegyhát 1.—2. 12. 1982 ex. Cl. glareolus. Druh R. isacantha chýba z check-listu sifonapterofauny Československa (Rosický, Ryba 1977) a nevedno, či názov R. pitymydis (Zav.) v ňom uvedený sa vzťahuje aj na doklad z P. Biskupíc alebo len na materiál z V. Tatier, ktorý ohlásil Ryba (1977). Exempláre Rhadinopsylla skupiny „isacantha“ sme našli nielen v mnohých pohoriach Západných Karpát (Dudich 1982, 1983 a i.), ale aj v kolínnom stupni Juhoslovenskej kotliny (R. Sobota, Kurinec nepubl.). Nález z Podunajskej pahorkatiny potvrdzuje (Obr. 6 a), že populácie formy „isacantha“ nie sú viazané len na horské biocenózy — ale nájdeme ich aj v Karpatskej oblasti — podobne ako v Západnej Európe — v lesných biotopoch nižších vegetačných stupňov. Populácie z južných svahov Karpát sú však morfologicky podobné forme R. strouhali Smit popísanej od Viedne a ďalej uvádzanej z Maďarského stredohoria (Szabó 1975). Z toho dôvodu je žiadúca revízia skupiny taxónov „isacantha“ rodu Rhadinopsylla v strednej Európe. Leptopsyllidae Peromyscopsylla bidentata bidentata (Kolenati) 1863 Literárne údaje: Bratislava, Rusovce, Petržalka (Cyprlch, Kiefer 1983]; Podunajské Biskupice, Topoľové (Hrbatý, 1978); Čalovo (Kostovčíková, 1981). Materiál: 21 oo 53 oo z lokalít: Jahodná a Topoľovec. Hostitelia: Cl. glareolus (78,4), A. sylvaticus (10,8), A. flavicollis (6,7), M. arvalis (2,7), M. oeconomus (1,3 %). Hojný príslušník sifonaptéria lesných hrabošov, najmä Cl. glareolus v jesennom a zimnom aspekte. Maximum početnosti dosahujú imága na hostiteľoch koncom októbra v lužnom lese (Hrbatý, 1. c) ojedinele sa ešte vyskytujú v priebehu pred jaria (marec—apríl). V skúmanej oblasti je výskytom limitovaný do pôvodných, kontinuálne zalesnených biotopov okolo Dunaja a Malého Dunaja, v presvetlených pasených vrbinách a v suchých dubových lesoch Hronskej pahorkatiny sme tento druh nezistili. Nežije ani v agrocenózach, nanajvýš vo vetrolamoch s podrastom krovín, ktoré naväzujú na lužný les. Leptopsylla segnis (Schönherr) 1811 Literárne údaje: Bratislava, Kľúčovec (Kiefer, Cyprich 1984), Bratislava- Vajnory (Cyprich, Kiefer 1983), Kostolné Kračany, Kráľov Brod, Čalovo (Kostovčíková, 1981), Cičov (Cyprich, Kiefer, Dúha 1984).