Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)

Dudich, Alexander: Ektoparauitofauna cicavcov a vtákov južnej časti Podunajskej nížiny so zreteľom na Žitný ostrov. 1. Siphonaptera

Trstice, Dolný Bar, Hroboňovo, Čilizská Radvaň, Lipové (Kostovčíková 1981); Gičov (Cyprich, Kiefer, Dúha 1984), Galovo (Hopkins, Rothschild 1966). Materiál: 868 oo 1182 oo z lokalit: Bratislava-Vrakuňa, Podunajské Bis­­kupice-0. Kopáč; Šamorín, Orechová Potôň, Vrakúň, Gabčíkovo, Jurová, Topolovec, Jahodná, Čilizská Radvaň, Calovec, Vrbové n. Váhom-Kingyes, Lándor-ŠPR Apáli, Marcelové, Vojníce-Hegyhát, Nová Vieska, Svodín, Gbelce, Mudroňovo, Rohovce, Vojka n. Dunajom. Hostitelia: Cl. glareolus (46,8); A. sylvaticus (17,7); A. flavicollis (17,5); M. arvalis (9,5); P. subterraneus (2,8); S. araneus (2,6); M. oe­­conomus (1,4); A. microps (1,3); T. europaea, S. minutus, N. anomalus, C. leucodon, M. musculus ( ako 1 %). C. agyrtes je jedným z najhojnejších druhov blch drobných cicav ­cov na Podunajskej nížine, zaznamenali sme ho takmer na všetkých druhoch vyšetrených hostiteľov. Tvoril 55,1 % celého materiálu blch a bol dokumentovaný skoro zo všetkých lokalít, odkiaľ sa vyšetrili mik­­romamálie (Obr. lc). Obýva najrozmanitejšie biotopy, lužný les, mok­rade a močiare, polia a pasienky so zbytkami pôvodnej drevinovej ve­getácie. Nežije však na veľkých odlesnených plochách, a to ani po reš­titúcii (sukcesii) lesa alebo zalesnení, ak je dostatočne široká bariéra bezlesnej krajiny. To sme mali možnosť si overiť počas mnohonásob­ných odlovov na stacionároch v Marcelovej a vo Vírte, kde sme zbierali iba C. solutus. Z Podunajskej nížiny sme prezreli vyše 2 tisíc ex. C. agyrtes z 21 lokalít, ktoré sú proporcionálne rozdelené medzi pohoriami Malé Kar­paty na západe a Burdou (Kováčovské kopce) na východe. Metricko­­morfologickú analýzu syst.-taxonomických znakov na samčích genitá­liách sme uskutočnili v prípade 10 populácií z Podunajskej nížiny a po jednej populácii zo susediacich pohorí, (Obr. 2—4). Obdobne sme pre­šetrili znaky na samičkách piatich vzoriek populácií (obr. 4). C. agyr­tes je polytipický druh s mnohými morfologicky dobre rozlišitelnými subspéciami v strednej Európe, z ktorých sú v oblasti Podunajskej ní­žiny rozšírené nasledovné: C. agyrtes agyrtes (Heller) 1896 — Rakúsko, CSR, MĽR — v úzkom páse pravobrežného Dunaja medzi Rajkou a Ko­márom, SSR — západné Slovensko približne po rieku Nitra. C. agyrtes peusianus Rosický 1955 — MĽR — Maďarské stredohorie východne od Dunaja, SSR — stredné Slovensko, východne od rieky Hron. C. agyrtes bosnicus Wagner 1930 — MĽR — západná časť Veľkej uhorskej nížiny — Dunántúl — (Smit, Szabó 1967). Výsledky morfologickej analýzy populácií C. agyrtes z Podunajskej nížiny dovoľujú vysloviť nasledovné závery: 1. Do ľavobrežnej časti nížiny, t. j. na územie SSR nezasahuje ssp. bosnicus Wagner. 2. Populácie C. agyrtes z lokalít medzi M. Karpatmi a dolným úse­kom rieky Nitra sú v sledovanom znaku na samčích genitáliách v rov­nakej miere variabilné, podiel plus a mínus-variant je u nich prakticky rovnaký a nebadať u nich sklon ku klinálnosti. Zhodne so Smitom (1963) ich počítame k nominátnej subspécii. 3. Populácie z lokalít Hronskej pahorkatiny sú v sledovanom znaku výrazne intermediárné so silnejúcim prejavom fenotypu ssp. peusianus

Next

/
Oldalképek
Tartalom