Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)

Dudich, Alexander: Ektoparauitofauna cicavcov a vtákov južnej časti Podunajskej nížiny so zreteľom na Žitný ostrov. 1. Siphonaptera

Trstice, Dolný Bar,

Hroboňovo, Čilizská Radvaň, Lipové (Kostovčíková 1981); Gičov (Cyprich, Kiefer,

Dúha 1984),

Galovo (Hopkins, Rothschild 1966).

Materiál: 868 oo 1182 oo z lokalit: Bratislava-Vrakuňa, Podunajské Biskupice-0. Kopáč; Šamorín, Orechová

Potôň, Vrakúň,

Gabčíkovo, Jurová, Topolovec, Jahodná, Čilizská Radvaň, Calovec, Vrbové n. Váhom-Kingyes, Lándor-ŠPR Apáli, Marcelové, Vojníce-Hegyhát, Nová Vieska,

Svodín,

Gbelce, Mudroňovo, Rohovce, Vojka n.

Dunajom.

Hostitelia: Cl.

glareolus (46,8); A. sylvaticus (17,7); A. flavicollis (17,5); M. arvalis (9,5); P. subterraneus (2,8); S. araneus (2,6); M. oeconomus (1,4); A. microps (1,3); T.

europaea,

S. minutus, N. anomalus, C. leucodon,

M.

musculus

( ako

1

%).

C. agyrtes

je jedným

z

najhojnejších druhov

blch drobných

cicav

cov na

Podunajskej

nížine, zaznamenali

sme

ho

takmer

na

všetkých

druhoch vyšetrených hostiteľov. Tvoril 55,1 % celého materiálu blch a bol dokumentovaný skoro zo všetkých lokalít, odkiaľ sa vyšetrili mikromamálie (Obr. lc). Obýva najrozmanitejšie biotopy, lužný les, mokrade a močiare, polia a pasienky so zbytkami pôvodnej drevinovej vegetácie. Nežije však na veľkých odlesnených plochách, a to ani po reštitúcii (sukcesii) lesa alebo zalesnení, ak je dostatočne široká bariéra bezlesnej krajiny. To sme mali možnosť si overiť počas mnohonásobných odlovov na stacionároch v Marcelovej a vo Vírte, kde sme zbierali iba C. solutus.

Z Podunajskej nížiny sme prezreli vyše 2 tisíc ex. C. agyrtes z 21 lokalít, ktoré sú proporcionálne rozdelené medzi pohoriami Malé Karpaty na západe a Burdou

(Kováčovské

kopce) na východe. Metrickomorfologickú analýzu syst.-taxonomických znakov na samčích genitáliách sme uskutočnili v prípade 10 populácií z Podunajskej nížiny a po jednej populácii zo susediacich pohorí, (Obr. 2—4). Obdobne sme prešetrili znaky na samičkách piatich vzoriek populácií (obr. 4). C. agyrtes je polytipický druh s mnohými morfologicky dobre rozlišitelnými

subspéciami v strednej Európe, z ktorých sú v oblasti Podunajskej nížiny rozšírené nasledovné: C. agyrtes agyrtes (Heller) 1896 — Rakúsko, CSR, MĽR — v úzkom páse pravobrežného Dunaja medzi Rajkou

a

Komárom, SSR — západné Slovensko približne po rieku Nitra.

C. agyrtes peusianus Rosický

1955

— MĽR — Maďarské stredohorie východne od Dunaja, SSR — stredné Slovensko, východne od rieky Hron.

C. agyrtes bosnicus Wagner 1930 — MĽR — západná časť Veľkej uhorskej nížiny — Dunántúl — (Smit, Szabó 1967).

Výsledky morfologickej analýzy populácií C. agyrtes z Podunajskej nížiny dovoľujú vysloviť nasledovné závery:

1. Do

ľavobrežnej časti nížiny, t. j. na územie SSR nezasahuje ssp. bosnicus Wagner.

2. Populácie

C. agyrtes z lokalít medzi M. Karpatmi a dolným úsekom rieky Nitra sú v sledovanom znaku na samčích genitáliách v rovnakej miere variabilné, podiel plus a mínus-variant je u nich prakticky rovnaký a nebadať u nich sklon ku klinálnosti. Zhodne so Smitom (1963) ich počítame k nominátnej subspécii.

3. Populácie

z lokalít Hronskej pahorkatiny sú v sledovanom znaku výrazne intermediárné so silnejúcim prejavom fenotypu ssp. peusianus