Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Marczell Béla: Jarné, letné, jesenné sviatky a zvyky v ľudovej tradícii (resume)
Jarné, letné Jesenné sviatky a zvyky v ľudovej tradícii RESUME Posledné dni fašiangového obdobia boli plné sviatkov a ľudových zvykov. Tieto ľudové zvyky symbolizovali koniec zimného obdobia a prípravu na privítanie jari. Na celom území Žitného ostrova bola zvykom obchôdzka dospelej mužskej mládeže v tradičných maskách, tzv. „ dôrejárás”. Obyčajne predstavovala svadobný sprievod s týmito postavami: ženích, nevesta so svadobnými hosťami, postava medveďa, remeselníci atď. Chodili z domu do domu, domáci ich obdarúvali slaninou, vajcami, šunkou. Tieto zvyky sa vo svojich pôvodných podobách každoročne oživujú v niektorých dedinách okolia Šamorína. Najbohatší je fašiangový sprievod v Mliečne. Popolcovou stredou sa začalo obdobie štyridsaťdňového pôstu, keď bol zákaz jedenia mäsa. Posledný týždeň tohto obdobia, tzv. „nagyhét ” bol veľmi bohatý v ľudových zvykoch a poverách. Na Kvetnú nedeľu bolo všeobecne rozšírené svätenie rozvitých vŕbových prútov, ktoré doma vp’chli do strechy domu a počas veľkej búrky ich spálili, aby hevznikol požiar. Na Veľký piatok obyvatelia dedín v Medzičilizí pred východom slnka sa poumývali v potoku, aby celý rok boli zdraví. Na Veľkú sobotu skoro ráno bolo zvykom zametať okolie domu. Verili, že takto celý rok nebude veľa hmyzu. Na Veľkú noc dali posvätiť jedlá (chlieb, vajcia, koláč, šunka), ktoré zjedli v ten deň ako prvé a ktoré mali magicko-ochrannú funkciu zabezpečiť dobré zdravie. Červené vajíčka mali tiež magickú funkciu, symbolizovali kontinuitu života. Obdarúvali nimi oblievačov na Veľkonočný pondelok. Oblievanie dievčat a žien vodou v dedinách Žitného ostrova malo zabezpečiť plodnosť žien. Medzi najvýznamnejšie dni roka patrí deň Juraja. Kedysi v tento deň najali pastierov a prvý raz vyhnali dobytok na pasienky. O polnoci na Juraja sa objavili bosorky, stretli sa v priekope cintorína a zbierali liečivé rastliny, spievali a tancovali. Ďalší zvykoslovný cyklus sa viaže k letnému slnovratu. Na Turíce bola známa v žitnoostrovských dedinách obchôdzka s kráľovnou a tiež voľba královnej Turíc. Ústredným dňom tohto obdobia bol 24. jún, deň Jána. V tento deň pred západom slnka na okraji dediny mládež zapaľovala oheň, okolo ohňa tancovali, spievali, skákali nad ohňom. Tento obrad mal zabezpečiť dobré zdravie ľudí a tiež hojnú úrodu. Jesenné obdobie charakterizovali práce súvisiace so zberom úrody a s prípravou na zimné obdobie a na nový1 rok. Zvyky a obrady viažuce sa na toto obdobie sú veľmi bohaté. Uchovávajú v sebe staré tradície ľudu, ktoré sa zameriavajú na zabezpečenie základov živobytia a zdravia. Významné dni jesenného obdobia boli deň sv. Michala, dni obradov venovaných zomrelým, deň sv. Martina, sv. Ondreja, sv. Kataríny, sv. Mikuláša a sv- Lucie. K týmto dňom sa viažu aj rôzne magicko-preventívne opatrenia apranostiky. Výročné zvykoslovie dedinského ľudu na Žitnom ostrove je veľmi bohaté. Zvyky a obrady, ktoré sú spojené s obdobím zimného slnovratu, sú rozpísané v práci autora pod názvom Výročné zvykoslovie na Žitnom ostrove (Népi hagyomány, ünnepi szokások a Csallóközben), publikova nej v Spravodaji múzea — Múzeumi Híradó, 8. ročník, 1984. s. 43,—51.
