Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Krásny, Alexander: Praveké a včasno stredoveké osídlenie okresu Dunajská Streda vo svete archeologických nálezov
Zo Zlatých Klasov (osada Maslovce) pochádza hlinená nádoba zdobená viacnásobnou vlnovkou, pôvodne zo zbierky A. Kniha (Tab. IV-6). V tej istej obci v polohe Parnics sa v roku 1965 pracovníkom AÚ SNM Bratislava podarilo zo zničeného pohrebiska odkryť 4 kostrové hrloby. (M. Pichlerová 1966, s. 161—168j. V jednom hrobe boli pochovaní dvaja jedinci. V dvoch neboli nijaké milodary — boli však porušené ťažbou piesku. Hrob 3 obsahoval dve náušnice (Tab. V-9, 10), jeden bronzový prsteň (Tab. V-8), náhrdelník a železný nožík. Hrob 4 mal iba železný nožík. Zo zberu pochádza bronzový náramok (Tab. V-7). Preskúmané hroby na pohrebisku v Zlatých Klasoch zaraďujú túto lokalitu k avarským pohrebiskám z 8. storočia na juhozápadnom Slovensku. Toto časové zaradenie je dôležité z hľadiska osídlenia územia medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom. Zisťovací výskum priniesol síce skromné poznat ky, ktoré sú ale podnetom, aby sa na uvedenej lokalite urobil ďalší výskum. Novoobjavenou lokalitou v posledných rokoch z tohto obdobia je pohrebisko z 8. storočia v Opatovskom Sokolci. Tu v roku 1982 boli odkryté dva kostrové hroby v intraviláne obce (P. Ratimorská 1983, s. 214). Hroby absolvovali po jednej nádobe a v jednom hrobe bol nožík. Táto lokalita z hľadiska osídlenia východnej časti okresu Dunajská Streda v praveku stojí za zmienku; na povrchu skúmanej plochy sa našli črepy z neskorej doby bronzovej, stopy po germánskom osídlení z doby rímsko-provinciálnej a tiež sídliskový črepový materiál z 10.—12. storočia (P. Ratimorská 1983, s. 214.) Stručný prehľad archeologických lokalít v (okrese Dunajská Streda poukazuje na niekoľko skutočností, o ktorých je potrebné sa zmieniť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že územie okresu nie je až také bezvýznamné, ako sa to na základe doterajších nálezov ukazovalo, ani z hľadiska riešenia niektorých problematík pravekého vývoja na Slovensku. Na doterajších výsledkoch záchrany archeologických pamiatok majú najväčšiu zásluhu vedeckí pracovníci Archeologického ústavu SNM Bratislava (Ľ. Kraskovská, M. Pichlerová, E. Studeníková, J. Paulík). Intenzívnym budovaním nových sídlisk, výrobných objektov, a terénnymi úpravami v chotároch polí sa denne narušujú archeologické lokality ktoré bez prítomnosti a aktívnej práce archeológa v Žitnoostrovskom múzea v Dunejskej Strede nie je možné zachrániť. V budúcnosti bude potrebné intenzívnym prieskumom doplniť obraz o pravekom osídlení okresu, tejto tiež dôležitej kapitoly dejín. Použitá literatúra: Cilinská, Z. 1960: Nové nálezy z neskorej doby avarskej na juhozápadnom Slovensku, AR XII, s. 834—841. Hanuliak, M. 1979: Výskum a prieskum v úseku Šamorín—Gabčíkova AVANS 1979, s. 84. Chropovský, B. 1961: Maďarovské nálezy z Cukárskej Páky, ŠZ AÚ SAV 6, s. 232. Kraskovská, Ľ. 1949—1951: Nové nálezy k únčtickej kultúry na Slovanskú, SMSS XLIII —XLIV, S. 172—174. — 1951: Nálezy bronzov na Žitnom Ostrove, AR III, s. 140—142. — 1951a: Hroby zo sťahovania národpv na Žitnom Ostrove, AR III, s. 140—142.
