Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Hrubík, Pavel - Benčať, Tibor: Súhrn doterajších poznatkov zo štúdia fosílnych kmeňov dubov nájdených pri Gabčíkove
ri) urobiť vhodnú, vedecky fundovanú expozíciu, ktorá by dokumentovala nesmiernu historickú a vedeckú hodnotu získaného materiálu a jej výsledky by bolo možné využiť najmä pre Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede (na území ktorého boli tieto kmene objavené, a možno k podobným nálezom dôjde ešte i v budúcnosti počas výstavby vodného diela* ), Národné múzeum v Bratislave, Lesnícke a drevárske múzeum v Antole, Vysokú školu lesnícku a drevársku vo Zvolene, Archeologický ústav SAV v Nitre (prípadne ďalšie vhodné inštitúcie). • Na jar r. 1985 pri bagrovaní dostali sa na povrch z mantážnej jamy (z hĺbky 20— 25 m) ďalšie fosílne dubové a 1. kmene (foto). Ichí záchrana a vedecké zhodnotenie prebieha v súčasnosti (pozn. red.). Na základe iniciatívy Národného múzea v Bratislave bolo uskutočnené rokovanie medzi predstaviteľmi Národného múzea, zastupujúceho súčasne štátne orgány ochrany prírodných pamiatok. Lesníckym a drevárskym múzeom v Antole a Arborétom Mlyňany-Ústavom dendrobiológie CBEV SAV v jeseni r- 1984, kde bolo dohodnuté, že v Antole sa zriadi celoslovenský depozitář takéhoto materiálu, akonáhle sa získajú príslušné finančné prostriedky na rekonštrukciu starej sýpky (tam bude prevezená aj časť materiálu skladovaného doteraz v Arboréte Mlyňany-Ústave dendrobiológie CBEV SAV). Súčasný stav získaných poznatkov Najdôležitejšou úlohou bolo včasné a bezpečné uloženie získaných kmeňov stromov (najmä dubov), ktoré sa vykonalo v prvej polovici r. 1983. Vďaka porozumeniu a záujmu všetkých spolupracujúcich organizácií sa získali základné literárne i praktické poznatky o možnostiach konzervácie, uskladnenia a ďalšieho vedeckého sprcovania dreva týchto stromov (datovanie obdobia rastu stromov, určenie ich skutočného veku, dendrochronologická analýza, zhodnotenie a štúdium mechanických, chemických a fyzikálnych vlastností). Na základe doterajších poznatkov, uvedených v citovanej literatúre (Dunajovec 1981, Vávrová 1982), môžeme konštatovať, že kmene dubov nájdené pri Gabčíkove sú na území ČSSR najstarším dendrologickým materálom a vykonané analýzy dokumentujú ich pôvod pred viac ako 8000 rokmi (8138 rokov). Dendrochronológia, ako metóda datovanie archeologických nálezov dreva na základe prekrývania letokruhovej krivky nálezu so štandartnou letokruhovou krivkou absolútne alebo len relatívne datovanou, prípadne s letokruhovými krivkami inÝch nálezov dreva, môže v tomto prípade významne prispieť predovšetkým k štúdiu súhrnu klimatických faktoroiv (z nich sa postupne uplatní vždy ten, ktorý je minime.). Klimatická rôznosť častí Zeme, v ktorých bola dos’aľ použitá metóda dendrochronológie. viedla k tomu, že vzniklo niekoľko dendrochronologických škôl, ktoré sa od seba metodologicky líšia (Kyncl 1971). V strednej a západnej Európe sú najdôležitejšími drevinami pre d'endrochronológiu duby Quercus petraea, Quercus robur). Je to dané ich najčastejším zastúpením v h’storických a predhistorických archeologicky skúmaných objektoch, trvanlivosti ich dreva a dlhovekosti.
