Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (8. évfolyam, 1984)

Pomichal, Richard: Príspevok k faune potočníkov (Trichoptera) Podunajskej nížiny

Hydropsyclie angustipennis (Curtis 1834)

Podľa Mayera

(1937) patrí

tento

druh k

typickej faune

nížinných tokov.

Zasahuje

i do značne

znečistených úsekov (Petruška

1958, Pomíchal 1976). Vo

väčšom množstve sa vyskytuje na kameňoch pod hrádzami priehrad.

Lokalita 8, Dunajský Klátov: 5 L, 2 samčekov 4. 6. 1981, 2 samčekov, 2 samičky 21. 10. 1982;

Lokalita 9, Topoľníky: 3 L, 1 samčeka 23. 10. 1982; Lokalita 10, Zlatná na O.: 8 L, 2 samičky 25. 10. 1982.

Hydropsyche guttata Pictet, 1834

Jedno ímágo tohto druhu sme získali smykováním

pobrežnej

vegetácie v blízkosti mŕtveho ramena na ostrove Kopáč.

Lokalita, Kopáč: 1 samčeka 20. 5. 1980.

Cyrnus trimaculatns (Curtis 1834)

Žije v pomaly tečúcich i stojatých vodách, ktoré sú bohato zarastené vegetáciou. Larvy druhu C. trimaculatus sme často našli na spodnej strane plávajúcich listov Nuphar luteum

a

Nymphaea alba.

Lokalita 4, Šoporňa — mŕtve rameno Váhu: 5 L 4. 6. 1981, 8 L 10. 6. 1981;

Polycentropus flavomaculatus (Pictet, 1834)

Podľa Obra (1956) je to euryekný druh, ktorý žije v potokoch s čistou vodou i pri brehoch väčších jazier. Podľa Kačalovej (1972) je to dravý druh, ktorý požiera larvy chironomid. Botosaneanu (1967) udáva, že P. flavomaculatus nie je špecializovaný, vyskytuje sa v rôznych sladkovodných biotopoch.

Lokalita 8, Dunajský Klátov: 4 samčekov, 1 samičku 14. 5. 1981, 1 samičku 4. 6. 1981;

Lokalita 9, Topoľníky: 2 samčekov, 1 samičku 15. 6. 1981;

Lype phaeopa (Stephens, 1936)

Tento druh sa vyskytuje v plytkej vode medzi hrubým detritom, je známy i z jazier (Kačalova 1972). Podľa Mayera (1937) je typický pre nížinné toky. Nie je špecializovaný, má menšie nároky na kyslík.

Lokalita 8, Dunajský Klátov: 3 samčekov 14. 5. 1981;

Lype reducta (Hagen, 1868)

Jeho larvy žijú v sieťových rúrkach na kúskoch dreva a medzi detritom v tichších miestach tečúcich vôd (Steinmann 1970).

Lokalita 8, Dunajský Klátov: 10 samčekov, 1 samičku 4. 9. 1981, 2 samčekov, 1 samičku 4. 6. 1982;

Lokalita 9, Topoľníky: 2 samčekov, 2 samičky 15. 9. 1982;

Ecnomus tenellus Rambur, 1842

Vyskytuje sa v pomaly tečúcich vodách. Podľa Botošaneana (1959) je to lenitofil. Jeho larvy žijú voľne v ľahkých sieťových chodbách na povrchu kameňov v potokoch rovín (Klapálek 1895). Podľa našich skúseností žijú aj v detrite stojatých vôd. Nachádzajú sa v hĺbke 0,5—5,0 m, najčastejšie však v hĺbke okolo 1 m na piesčito-ílovitom dne i medzi vodnými rastlinami (Kačalova 1972).

Druh E. tenellus boí veľmi častý v materiáli, ktorý sme získali zo svetelnej pasce. Hojný bol najmä v jarných mesiacoch.

Lokalita 1, Modra—JRD: 2 samčekov, 39 samičiek 14. 4. 1977, 1 samčeka, 9 samičiek 12. 6. 1977, 2 samčekov, 41 samičiek 14. 6. 1977, 1 samičku 18. 6. 1977,

1 samičku

30. 7. 1977,

2 samičky

8. 8. 1977, 1 samičku 16. 8. 1977;

Lokalita 2, Veľký Grob — tažob. jama raš.: 3 L 16. 9. 1979;