Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)
1982/1 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 1. Pastuchy
deň zakúrili otiepkom slamy a dali z nej aj pod kvočku, pretože to určite prinieslo obyvateľom šťastie. Kvočka pokojne sedela na vajíčkach a zo všetkých vajíčok sa vyliahli kurčatá. Na Luciu sa tradovalo, že ak si presne o polnoci na Štedrý večer ktosi sadne do Luciinej stoličky na križovatke, uvidí kde zem ukrýva zlatý poklad. V noci, alebo skoro ráno na nový rok chodili muži z domu do domu a vinčovali: Újesztendô, vígság-szerzô most kezd újulni! /Prichádza* nový rok, nech vám prináša radosť!/ V takýto deň ženy neopúšťali domy, aby popod zástery nevyniesli z domu šťastieo Veľmi známa a rozšírená bola táto úsmevná básnička na Jána a Štefana: János /István/ nevenapja vagyon Nékem egy koronát adjon! Ha nékem egy koronát most nem ád Rúgja szét a csikó a csizmája szárát! Sú meniny Jána /Štefana/ Mne jednu korunu dajte! Ak mi teraz jednu korunu nedáte Nech vám sáru čižmy žriebä rozšliape! Veľmi obľúbený bol aj fašiangový sprievod. Preoblečení mládenci /najčastejšie do ženských šiat/ navštívili každú dievčinu, obtancovali ich dony, izbu alebo kuchyňu a po obdržaní daru /šunka, vajíčka, koláče, slanina/ ea rozlúčili. Hovor bol zakázaný, dorozumievali sa len posunkami. Všetky potravinyi ktoré dostali darom, spotrebovali spoločne večer v krčme. Fašiangové masky pod okná každej dievčiiy rozsypali plevy a podľa povery, tá dievčina, ktorá tieto plevy prvá pozametala, 38 určite vydala na tzv. "zelené fašiangy" /obdobie po Turíčnej nedeli/. Vzhľadom na to, že obyvatelia boli reformovaného vierovyznania, nedržali veľký post, ale v stredu pred veľkým postom označovali začiatok pôstneho obdobia nasledovne: sadzami začiernili tvár toho, koho stretli na ulici. Veľkým sviatkom bol aj Veľkonočný deň, a áalší deň, ktorý nazývali "polievací pondelok". Pre tento sviatok boli symbolické červené vajíčka, šunka, koláč, kapusta oblievačky podobne ako na celom Žitnom ostrove. Zaujímavým májovým zvykom bolo stavenie májov v prvý májový deň. Túto zvyklosť poznali aj v iných obciach, ale v Pastuchách navyše opäť rozsýpali plevy popred domy, v ktorých Žili slobodné dievčiny, aby ich tieto v druhý deň museli zametať. Toto zametanie symbolizovalo šikovnosť. V duchu zvyklostí a podľa tradícií vykonávali aj jednu z najťažších prác v priebehu roka - žatvu. Na túto ťažkú prácu sa pripravovali s dostatočným predstihom. Opravili kosy, pre viazačov natrhali
