Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)
1982/3 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 3. Baloň I.
Ealoňčania - ako žitnoostrovskí ľudia vôbec - mali radi hospodárstvo» Roľnícky ľud sa snažil, aby sa čo najlepšie a najrýchlejšie vzmáhalo. V záujme tohto rodičia už i mladých viedli k tomu, aby prostredníctvom manželstva vždy priniesli niečo i do hospodárstva. Preto keä išli na vohľady, nehľadeli ani na izbu, ani na dievča, ale na to, aká je veľká maštaľ a aký je v nej statok. 0 takom mládencovi, ktorý si vzal bohatú dievčinu, hovorilo úslovie: Dobre pochodil, pretože dievčinini majú veľkú maštaľ! Tento ľud si veľmi uctil kalendárne sviatky. Podriadil im aj svoju každodennú činnosť. Sviatočnú náladu zvýrazňovali pestré obyčaje, ktoré ho sprevádzali celým životom. Veľa zaujímavých tradícií, zvykov a povier držalo pospolu ľud obce, ktorý sa verne pridržiaval poriadku zdedenom po predkoch. Okolo významných dní v roku, cirkevných sviatkov vzniklo veľa takých zvyklostí, ktoré prejavujú mnoho príbuzných črt alebo zhôd v dedinách Medzičilizia, ale aj celého žitného ostrova, ba dokonca i celého maďarského etnického územia. Zvyklosti uctievali nielen ako zákon, ale v nich sa rozplývali i denné starosti, ťažká práca rovnako ako všetky ostatné životné problény. Veľkou letnou prácou bola žatva. Na poliach sa začínalo pracovať skoro na úsvite a najčastejšie sa robilo dlho do večera. Pri návrate domov - samozrejme pešo - spevom tíšili únavu z celodennej práce. V dávnejších časoch sa na začiatku žatevných prác chodievalo do kostola, aby žatevné nástroje: kosu, kosák, viazač a i samotných žencov požehnal farár. Len potom sa pusťili do práce. Na konci role sa prekrižovali a podvihli svoj klobúk. Takto to robili každý deň až do konca žatvy. Bývalo tu aj zvykom zviazať v prvý deň žatvy gazdove ruky obilnými steblami. Takto to pravdaže robili len u väčších gazdov a gazda vtedy koscov a viazačov ponúkal pálenkou, zberačov obdaroval šatkami. Na panských statkoch žali žatevné skupiny pod vedením hlavného ženca. Ukončenie žatvy sa nezaobišlo bez žatevného venca, ktorý uvili z klasov pšenice, raže a ovsa a ozdobili národnými stuhami. So spevom ho na gazdov dvor, kde ho dve dievčiny odovzdali s veršovanou zdravicou. Túto zdravicu dnes už nik nepozná. Večer gazda usporiadal bál, znela hudba a ľudový spev. Mimoriadne obľúbená bola ľudová pieseň, ktorá začínala slovami: Modrá dúha, modrá dúha venčí oblohu.... Zožaté obilie sa ukladalo do krížov, mand lov, hromádok, panákov. Jeden kríž alebo panák bol z osemnástich snopov. Po usch-
