Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/3 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 3. Baloň I.

vlastnilo viac šľachtických rodín, takto rodina Sebôovcov, Csicsayovci, Zsemlýeovci a Mátisovci.

Väčšina pôvodného obyvateľstva Balóna - na prelome storočí ešte Ballonya - sa zaoberala rybárstvom. Blízko - asi 3-4 kilometre od Dunaja - sa rybárstvo veľmi skoro stalo hlavným zamestnaním. Toto potvrdzuje i znak - veslo a hák medzi dvoma skríženými harpúnami. Ešte i na začiatku 20. storočia ho používali i na úradných listinách.

Listiny archívu rábskych kanonikov spomínajú cirtesv Balóna už v 16. storočí. Prvý kostol stavali okolo roku 1780, dnešný bol postavený v roku 1836. Postavila ho rábska kapitula a patrilo k nemu aj 100 uhorských jutár pôdy. Na začiatku 19. storočia, keá sa začali sceľovať pozemky, vyvinuli sa aj názvy honov a to na základe mien majiteľov, ako: PetÔcz-tag, Markó-tag, Gaál István-tag, Csomor-tag, Zsemlye-tag. Dodnes sú známe ešte i skoršie názvy honov, ako napríklad Úrtava, ešte predtým nazývané halastava rábskej kapituly, dnes to už však oráčina. Podobne Kalacs, je to Kalács, kde sa pestovalo najlepšie obilie na chlieb. Preto i názov Kalacs - Koláč. V chotári Balóna leží i Várhelydomb, v súvislosti s ktorým sa zachovali v susednej Čilizskej Radvani dve povesti. Podľa obyvateľov Baloŕía sa na Várhelydombe ukryl počas tatárskych nájazdov kráľ Béla

IV.

Starými názvami honov sú i Foldégés a Melegsár.

V chotári dediny 3a počas revolúcie v rokoch 1848-49 odohrali menšie bitky. Dedinu viackrát postihli živelné pohromy, tak v roku 1900 počas veľkého požiaru zhorela polovica obce. V roku 1901 celý chotár ubil ľadovec, v rokoch 1924, 1926, 1954,a naposledy v roku 1965 ju pustošili veľké povodne. Počas povodne v roku 1965 sa zrútilo 34 domov a 74 sa poškodilo. V najstaršom dome dediny žije 85 ročný Karol Kulacs, pôvodný obyvateľ Balóna, ktorý sa ešte pamätá, ako sa chodievalo zvoniť do Rábu.

Na

hlavnom tráme domu si možno prečítať: Tento dom postavil Ferencz Takács Nomos A.D. 1830.

Baloň bola dedina veľkostatkára s 300 jutrami, stredných sedliakov, maloroľníkov, žencov, nádenníkov, čeľadníkov, ale žobrák sa tu nevyskytol ani jeden. Medzi ľuňmi tu vládlo porozumenie, ochotne pomáhali jeden druhému. Pri sezónnych prácach /zbere obilia, mlatbe, šúpaní kukurice, triedení repy/ 3Í vždy pomohli, aby práca išla rýchlejšie a aby sa úroda načas dostala do sýpok.