Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/2 - Pomichal, Richard: Chránené a ohrozené živočíchy Žitného ostrova

prekvital i do zámoria. Podľa nemeckého vedca R. Hertwiga boli v spomínanom období pijavice v Nemecku takmer úplne vyhubené. Na Čele obchodu s pijavicami na začiatku 19. storočia v Európe stálo Uhorsko. Popri ecsedských rašeliniskách a močiaroch Ilanságu aj

močiare žitného ostrova do značnej miery prispeli k uspokojovaniu "pijavicového trhu". Ármin Vámbéry píše vo svojej autobiografii, vydanej v roku 1905, že jeho nevlastný otec z Dunajskej Stredy bol v polovici 19. storočia odkázaný na obchod s pijavicami. Pijavice, ktoré nakúpil od okolitých sedliakov, predával potom do vzdialenejších lekární. Zdá sa však, že početné stavy pijavíc vo vtedajšom Uhorsku tento obrovský dopyt nehrozil. Prispela k tomu aj tá skutočnosť, že značnú časť "tovaru" zabezpečovali chovné farmy. Napríklad v Rákospalote vlastnila rodina Rottenbillerových významnú farmu na chov pijavíc. Odborná literatúra ešte aj koncom 50-tych rokov tohto storočia píše o hromadnom miestnom výskyte pijavíc lekárskych /napr. v močiaroch pri Zemianskej 01- či 1957-1958/. Dnes však už odborná literatúra spomína pijavicu lekársku ako vzácny a ochranu si zasluhujúci druh a ak sa tu i tam objaví, miesto výskytu vzbudí zaslúženú pozornosť odborníkov. Jednotlivé lokality výskytu zmizli po realizácii odvodňovacích Dráč na žitnom ostrove, ostatné zanikli vplyvom znečisťovania vôd. K poklesu ich početných stavov určite prispel aj nedostatok vhodnej potravy. Totiž, pijavica lekárska sa živí krvou teplokrvných stavovcov, najmä dobytka, koní a človeka. Tento zdroj