Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/2 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 2. Čilizská Radvaň

rok boli zdraví a bystrí. Z vody priniesli aj tým, ktorí zostali doma a až do veľkonočnej nedele sa v nej umývali. Verili aj v to, že táto voda prospieva zraku. Podľa ich pozorovaní dážd na veľko ­nočný piatok znamenal suchý rok. V iných obciach však verili v ú­­plný opak. Na veľkonočné sviatky varili šunku, upiekli koláče, nakúpili vína, posvätili to v kostole a doma pred obedom každý musel ochutnať z posväteného jedla. To ich malo po celý rok o­­chrániť od nepříjemností. Vymaľovali aj červené vajíčka, na kto ­ré vyryli rôzne ozdoby. Na veľkonočný pondelok polievali diev­čatá čistou vodou z vedier. Konár stromu, ktorý dali posvätiť na sviatok Božieho tela, zaniesli po procesii domov, ale neumiest­nili ho do domu, aby nestratil svoju zázračnú moc. Strčili ho pod strechu, aby ochránil dom od bleskov a odpudil všetko zlo. Na 1. mája za zvukov muziky stavali máje svojim milým. Diev­čina, ktorá nemala postavený máj, bola ostatnými dosť podcenená. Strom mohol stáť len do konca mája. Dievčina, ktorá ponechala stáť máj ešte aj v júni, považovali ostatné za zlú ženu. Spomedzi žatevných zvyklostí dôležitým okamihom bolo pre­viazanie gazdovho, alebo správcovho ramena obilnými klasmi a stuhami. Tento čin bol symbolický, lebo gazda, ak sa chcel vy­slobodiť musel zaplatiť víno, pálenku, alebo dať peniaze žencom. Po skončení žatvy uvili veniec z klasov pšenice, jačmeňa, raži a ovsa, ozdobili ho stuhami a odovzdali gazdovi, ktorý im vy­strojil veselicu. Zvážanie úrody a mlátenie obilia vždy vykonávali spoločne. Gazda 3a postaral o jedlo a pitie pre všetkých. Spomedzi mno­hých povier, rozšírených v dedine je potrebné spomenúť ich vie­ru v ohnivých mužov, bosorky a dalších duchov. Podľa rozpráva­nia, kedysi viacerí videli ohnivého muža, ako večer chodil po chotári a skákal medzi brázdami. Verili v to, že existovali bo­sorky, ktoré z pomsty dokázali urobiť ľudom i to najhoršie. V noci vo sne údajne počarovali sluhom spiacim v maštaliach, vy­tlačili zo svojho boku tvaroh, pastierom sa zjavovali ako sliep­ky a kurčatá. Podojili aj kravy a počas dojenia sa jedna druhej pýtali: čo dojíme? Tvaroh alebo smotanu? V dedine žila jedna starena, ktorá sa premenila v mačku, ked ju začali prenasledovať. Jednému z prenasledovateľov sa po­darilo chytiť ju. Dobre ju zbil, až jej na nohách oškrol kožu,

Next

/
Oldalképek
Tartalom