Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/2 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 2. Čilizská Radvaň

rok boli zdraví

a bystrí.

Z

vody priniesli

aj tým,

ktorí

zostali doma a až do veľkonočnej

nedele sa v

nej umývali. Verili

aj v

to, že táto voda prospieva

zraku.

Podľa

ich pozorovaní

dážd

na

veľko

nočný piatok znamenal

suchý rok. V iných

obciach však

verili

v

úplný opak. Na veľkonočné

sviatky varili šunku,

upiekli

koláče,

nakúpili vína,

posvätili

to

v kostole

a

doma pred

obedom každý

musel ochutnať

z

posväteného

jedla.

To ich

malo po

celý rok ochrániť od nepříjemností. Vymaľovali

aj červené

vajíčka, na kto

ré vyryli

rôzne

ozdoby.

Na veľkonočný

pondelok polievali dievčatá čistou vodou z vedier. Konár stromu, ktorý dali posvätiť na sviatok Božieho tela, zaniesli po procesii domov, ale neumiestnili ho do domu, aby nestratil svoju zázračnú moc. Strčili ho pod strechu, aby ochránil dom od bleskov a odpudil všetko zlo.

Na 1. mája za zvukov muziky stavali máje svojim milým. Dievčina, ktorá nemala postavený máj, bola ostatnými dosť podcenená. Strom mohol stáť len do konca mája. Dievčina, ktorá ponechala stáť máj ešte aj v júni, považovali ostatné za zlú ženu.

Spomedzi žatevných zvyklostí dôležitým okamihom bolo previazanie gazdovho, alebo správcovho ramena obilnými klasmi a stuhami. Tento čin bol symbolický, lebo gazda, ak sa chcel vyslobodiť musel zaplatiť víno, pálenku, alebo dať peniaze žencom. Po skončení žatvy uvili veniec z klasov pšenice, jačmeňa, raži a ovsa, ozdobili ho stuhami a odovzdali gazdovi, ktorý im vystrojil veselicu.

Zvážanie úrody a mlátenie obilia vždy vykonávali spoločne. Gazda 3a postaral o jedlo a pitie pre všetkých. Spomedzi mnohých povier, rozšírených v dedine je potrebné spomenúť ich vieru v ohnivých mužov, bosorky a dalších

duchov.

Podľa rozprávania, kedysi viacerí videli ohnivého muža, ako večer chodil po chotári a skákal medzi brázdami. Verili v to, že existovali bosorky, ktoré z pomsty dokázali urobiť ľudom i to najhoršie. V noci vo sne údajne počarovali sluhom spiacim v maštaliach, vytlačili zo svojho boku tvaroh, pastierom sa zjavovali ako sliepky a kurčatá. Podojili

aj

kravy a počas dojenia sa jedna druhej pýtali: čo dojíme? Tvaroh alebo smotanu?

V dedine žila jedna starena, ktorá sa premenila v mačku, ked ju začali prenasledovať. Jednému z prenasledovateľov sa podarilo chytiť ju. Dobre ju zbil, až jej na nohách oškrol kožu,