Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)
1982/1 - Kovács, László: Pamätné izby na školách vo Vrakúni, Gabčíkove a v Čilizskej Radvani
Krajinárska tvorba autora, z ktorej teraz predstavíme našim čitateľom jedno výrazné dielo, zaujala v maliarskej výpovedi Júliusa Lčrincza významné miesto« Inšpiračným zdrojom pre umelca sa stala Žitnoostrovská krajina. Maľoval typické žitnoostrovská dediny, staré vŕby, poetické výseky tohto kraja. V krajinárskych dielach autora je často prerušený aj dovtedajší kolorit obrazov, objavujú sa aj teplejšie farebné odtiene« V tejto časti tvorby Júliusa Lärincza nejde tak o zachytenie konkrétneho prírodného výrezu, topograficky určeného a na obraze presne poznateľného výseku krajiny, ako skôor o konkrétnu náladu, ovzdušie, čím sa umelec stretol pri svojich cestách na Žitnom ostrove. Kornélia Nagyová Pamätné izby na školách vo Vrakúni, Gabčíkove a vČilizskej Radvani Žiaci Základnej deväťročnej školy vo Vrakúni pod vedením súdružky učiteľky Horváthovej pozbierali azda najbohatší materiál v celom okrese. Zozbieraný materiál je tak bohatý, hlavne materiál národopisného charakteru, že by stačilo na zariadenie celého pamätného domu. Je umiestnený vo vitrínoch a na poličkách /ktoré vyhotovili v dielňach školy/ v jednej učebni. Dokumenty revolučnej minulosti /väčšinou sú to písomnosti a fotografie/ sú umiestnené na paneloch na chodbe školy. Národopisný materiál začali systematicky zbierať žiaci od roku 1976, dokumenty dejín robotníckeho hnutia od roku 1978. Na škole plánujú vytvoriť samostatnú pamätnú izbu revolučných tradícií, tento plán však bude ťažko uskutočniteľný pre nedostatok učebných miestností. V súvislosti s pamätnou izbou na škole vo Vrakúni musíme však bezpodmienečne spomenúť tú skutočnosť, že praktické využívanie tejto IRT je príkladné. Vystavený materiál využívajú vo vyučovaní najmä na hodinách vlastivedy, dejepisu, občianskej výchovy,a to dvojakým spô
