Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)

1981/1 - Marczell, Vojtech: O našich ľudových zvyklostiach

hovorila prostredníctvom rôznych praktických a ozdobných predmetov, ktoré si sami zhotovovali a bez ktorých by aa život dediny nedal ani predstaviť. Storočia trvajúci vývoj vždy priniesol do jednotlivých dôb niečo nové, čo sa úplne samozrejme a akosi od seba včlenilo do tradícií. Zvyklosti a tradície aa nesmeli uraziť, nechať bez povšimnutia, pretože tých, ktorí sa proti nim previnili, pospolitosť veľmi prísne trestala.

Životný rytmus človeka na žitnom ostrove odjakživa určovala voda, Dunaj. Ostrovná krajina vytvorená riekami bola hotovým rajom rybárov, za monotónneho klepotu

vodných

mlynov na Dunaji pracoval ryžovač, ktorý si toto majstrostvo osvojil vo svojej pravlasti - pri Done.

Na Žitnom ostrove sídlilo aj množstvo cechov. Vedľa cechu obuvníkov - Čižmárov, remenárov, výrobcov sviečok, medovnikárov, hrnčiarov, kováčov a mlynárov rozkvital aj cech pastierov oviec, ktorý okrem územia žitného ostrova nebol na celom území maďarského etnika zaznamenaný. Na žitnom ostrove až do konca minulého storočia prevažovalo extenzívne pastierstvo, hovädzí dobytok a kone aa pásli od skorej jari do neskorej jesene v spoločných stádach na dunajských ostrovoch. Osobitosť a svojráznosť pastierskeho života podmienila vznik veľmi bohatého sveta povier a rozprávania pastierov nemali konca-kraja.

Na Žitnom ostrove bolo odjakživa treba ťažko sa boriť so životom. Už v pradávnych dobách, keď prekvitali také zamestnania ako rybárstvo, poľovníctve a ryžovanie zlata, od úst k ústam sa niesli verše, z ktorých aú nám dnes len zlomky:

Sokat fárad a vadász, ritkán száraz a halász, mindig rongyos az aranyász.

Veľa ma nachodí lovec, zriedka je suchý rybár, vždy je otrhaný zlatár.

Po ťažkej a namáhávej

práci

sa ľud obcéykedysi patriarchálne spoločenstvo, vždy s radosťou zhromaždil, aby piesňou, a tancom odohnali každodenné starosti. Jesenné práce, šúpanie kukurice a driapanie peria boli výbornými príležitosťami na spoločnú zábavu. V takýchto prípadoch kolovali piesne, tance, rôzne vtipné príbehy» z ktorých si každý mohol vybrať to čo sa mu páči. Pastierske gajdy ešte viac zlepšovali beztak výbornú náladu a zábavy často trvali až do rána .Nebolo konca-kraja jednoduchému gajdovaniu, v ktorom sa udusenými emóciami vyžíval oslobodený duch.

Noci pracovných i sviatočných dní ochraňovali noční strážcovia, ktorí každú hodinu zvolaniami upozorňovali ľudí na dodržiavanie po-